Futbal je celosvetovým fenoménom a výnimkou nie je ani Mexiko. Hoci miestna reprezentácia nepatrí k futbalovým veľmociam, zahralo si za ňu mnoho kvalitných hráčov. Hlavný aktér dnešného príbehu mal potenciál bojovať o ocenenie Zlatá lopta, skutočnosť však napokon vyzerala úplne inak.
Carlos Alberto Vela Garrido odštartoval spoločne s bratom Alejandrom svoju kariéru v Gualadajare, kde sa o ňom začalo hovoriť ako o supertalente. V roku 2005 sa stal najlepším strelcom na majstrovstvách sveta do 17 rokov a Mexiko okamžite spoznalo budúcu superhviezdu. Jeho výkony na turnaji neušli pozornosti bohatých klubov z Európy. Služby kreatívneho stredopoliara si napokon zaistil londýnsky Arsenal, ktorý sa pod vedením trénera Arséna Wengera vyznačoval vynikajúcim skautingom mladých futbalistov.
V prospech Velu hovoril aj fakt, že dokázal zahrať na viacerých pozíciách – v útoku, na krídle či v strede zálohy. Arsenal však svojej posile nedokázal v Anglicku vybaviť pracovné povolenie a tak putoval na hosťovanie do Celty Vigo, kde neodohral ani jeden zápas a obratom bol vrátený späť na ostrovy. Na konci sezóny sa Vela sťahoval do druholigovej španielskej Salamancy, kde sa mu darilo a strelil 8 gólov. Okamžite sa o neho začali zaujímať väčšie kluby z La Ligy.
Po roku strávenom v Salamance zamieril na hosťovanie do Osasuny, keďže Arsenal pre neho stále nedokázal získať povolenie a hrať v Anglicku zatiaľ nemohol. V októbri 2007 skóroval po prvýkrát proti Betisu a médiá v Španielsku začali Mexičana zasypávať chválou. Po ďalšej vydarenej sezóne sa v máji 2008 konečne dočkal návratu do Arsenalu a tréner Wenger sa vyjadril, že s ním počíta do prvého tímu.
U „kanonierov“ strávil dve a pol sezóny, do základnej zostavy sa ale nikdy natrvalo nepresadil. Odborníci síce videli v jeho štýle hry záblesky geniality, no zhodli sa, že mu anglický štýl futbalu príliš nesadol. Klub ho v januári 2011 poslal hosťovať do West Bromwichu Albion, kde sa zdržal len pár mesiacov a v lete toho istého roka zamieril na ďalšie hosťovanie, tentokrát do Realu Sociedad.
Práve prestup do San Sebastianu sa stal pre Velu osudovým. Anglické zlyhanie hodil za hlavu a koncentroval sa na výkony v novom tíme. Po úspešnej sezóne ho klub z Arsenalu odkúpil a v Španielsku celkovo strávil šesť rokov, počas ktorých sa stal miláčikom fanúšikov. Kariéru Velu ovplyvnili do veľkej miery zranenia, ktoré sa podpísali pod to, že sa nestal ďalším top hráčom histórie. Na rozdiel od prechádzajúcich aktérov našej rubriky, Freddyho Adua a Bojana Krkiča, si však našiel miesto v menšom klube v jednej z najprestížnejších súťaží na svete.
V auguste 2017 sa vrátil bližšie k rodnému Mexiku, do Spojených štátov amerických, keď prijal ponuku Los Angeles FC a po prvýkrát v kariére si vyskúšal MLS. V klube je v súčasnosti kapitánom a hoci má stále len 32 rokov, o pôsobení v Európe už nesníva.
Príbeh Velu pripomína do istej miery cestu známejšieho Argentínčana Juana Romána Riquelmeho, ktorý disponoval neuveriteľným prirodzeným talentom, dokonca bol označovaný za nového Maradonu, no na najvyššej úrovni dlho nevydržal. Ale o tom niekedy nabudúce...
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies