Istý muž, veľmi zámožný, sa vybral na cestu, aby sa rozptýlil. Ako miesto na návštevu si zvolil ostrov Fidži, a len čo jeho noha vkročila na neznáme územie, od pýchy sa priam nadúval.
Ak si totiž v niečom naozaj doslova hovel, potom to bolo preukazovanie svojho bohatstva, a nazdával sa, že akonáhle má majetok, získava moc a ostatných videl len ako červov, pričom on sám si pripadal ako obor. Stačilo sa s ním rozprávať dosť krátko a človek ihneď pochopil, s kým má česť a že za neho vraví pýcha, a nie rozum.
Náčelník
Rovnako arogantné správanie zaujal aj voči tamojšiemu náčelníkovi a nijako sa vo svojich spôsoboch neobmedzoval. „Si veľmi statný muž, náčelník," pochválil bohatý muž, ale už aj sa mu do očí vkradol výsmech. „Len škoda, že taký chlapisko ako si ty, sa dá ovplyvňovať nezmyslami." Náčelníkovi sa tvár nijako nezmenila, výraz zachovával a vyčkával na ďalšie vysvetlenie. Keď ale nijaké neprišlo, sám sa dal do vypytovania. „Aké nezmysly máš na mysli?"
Bohatý muž sa pousmial, výsmech sa dal priam krájať
„Veď vieš. Mám na mysli tie hlúposti, ktorým vraj veríte. Tie, čo sú napísané v Biblii. Vraj tu boli nejakí misionári a využili vašu naivitu, a vy ste sa dali ľahko presvedčiť." Keď muž vyslovoval slovo misionári, ešte väčšmi sa zaškľabil, aby dostatočne prejavil pohŕdanie. Náčelník sa nenechal vyprovokovať, naopak, zrazu sa i na jeho tvári objavila akási hrdosť. Nie však taká, čo by pramenila z posmechu, viedli ho viera a láska. „Vec sa má takto. Vidíš tamtú skalu?" náčelník ukázal smer, ale na odpoveď nevyčkával. O tú skalu sme viacerí otrieskávali obete. A tamtá pec, no tak v tej sme kedysi cudzincov piekli. Keby teda nebolo tých láskavých misionárov, ktorí priniesli Bibliu, ale predovšetkým Božieho milosrdenstva, ani ty by si sa viac odtiaľto nedostal. Už nebolo treba vravieť nič, bohatý muž sa zahanbil a zrejme prvý raz pocítil pachuť pokory.
Biblia
S Bibliou je to tak, že sa jej nedá uprieť, aká stará je a že naozaj prežila nie desaťročia, ale tisícročia. Preto sa človeku môže javiť, ako keby nemala čo povedať, veď obdobia sa premenili na nepoznanie. Nech sa ale nikto nenechá oklamať, pretože ona nie je ako zvyšné knihy, je celkom iná a neporovnateľná. Aj keby sme ju čítali hoc aj tisíc a viac ráz, vždy má čo ponúknuť. Vždy má niečo nové, čím prekvapí, niečo neuveriteľné. Mení životy, a to tak, že z ukrutníkov sa stávajú ľudia viery. Nepodceňujme ju a nezabúdajme. Biblia je pravda ukrytá v slovách.
Možno vás zaujme: Príbeh zo života: Keď problém kričí, aké je všetko zlé, treba mu pripomínať, aký dobrý je Boh
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies