Sporný paragraf 363: Generálna prokuratúra nie je súčasťou výkonnej moci

Maroš Žilinka reagoval prostredníctvom sociálnej siete na skupinu poslancov Národnej rady zo SaS a OĽaNO, ktorá sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR v súvislosti s využívaním sporného paragrafu 363 Trestného poriadku (TP) generálnym prokurátorom. Poslanci podľa Žilinku svoj návrh na vyslovenie nesúladu paragrafu 363 TP s Ústavou SR postavili na tvrdení, že prokuratúra je súčasťou výkonnej moci, čo vyvrátil aj nález ÚS.

„Je preto nepochybné, že v SR prokuratúra nie je súčasťou výkonnej moci, ako to nesprávne tvrdia navrhovatelia, ktorí navyše prikladajú tomuto tvrdeniu povahu rozhodujúceho východiska pre tvrdený nesúlad napadnutých ustanovení Trestného poriadku s Ústavou SR," vyjadril Žilinka.

Možno vás zaujme: AKTUALIZÁCIA: Sporný paragraf 363 poriadne rozvíril verejnú mienku!

Predmetom rozhodovania ÚS nebude podľa neho preskúmanie spôsobu, akým sa používa paragraf 363 TP, ale preskúmanie a rozhodnutie, či napadnuté ustanovenie TP je alebo nie je v súlade s ústavou.

„Apropo. Predmetom rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky nebude “preskúmanie spôsobu, akým sa používa § 363 Trestného poriadku“, ako to nesprávne tvrdí a prezentuje splnomocnený zástupca navrhovateľov, ale preskúmanie a rozhodnutie, či napadnuté ustanovenia Trestného poriadku sú alebo nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky."

Skupina poslancov NR SR za SaS a OĽaNO sa obrátila na ÚS SR v súvislosti s využívaním sporného paragrafu 363 TP. Poslanci chcú vedieť, či spôsob, akým ustanovenie generálny prokurátor Žilinka využíva, je v súlade s Ústavou SR. V piatok 17. 12. o tom informoval poslanec Alojz Baránik.

Sporný paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, porušený zákon.

Možno vás zaujme: Marošovi Žilinkovi sa nepozdáva Kolíkovej novela Trestného zákona