Čo sa úteku týka, väčšinou sa spája s čímsi nie príliš veselým. Utekáme pred minulosťou aj budúcnosťou, vyhýbame sa prítomnosti, chceme dať nohy na plecia, aby sme viac neokúsili zahanbenie. Málokto by však predpokladal, aj keby mal bujnú fantáziu, že utekať môže byť aj pekné, trochu sladké, ba dokonca romantické.
Pokiaľ neveríte, spýtajte sa autorky Julie Caplin, ona vytvorila celú knižnú sériu a čitateľskej verejnosti ju predstavila pod názvom Romantické úteky.
Autorka počas prezentácie svojich kníh v Prahe.
„Podobných tu už bolo,“ povie si nejeden čitateľ, najmä taký, ktorý je vo výbere kníh už zručnejší a v kníhkupectvách siaha rukou na odlišné tituly. Možno náročnejšie, možno ladené viac do histórie, ktovie, veď žánrov a chúťok je veľa-preveľa. Julie Caplin, dovolím si tvrdiť, však má autorské pero, ktoré ulahodí najmä človeku dnešných čias, keď je nutné stále sa niekam ponáhľať, niečo riešiť, nad niečím sa trápiť.
Séria
Séria Romantické úteky má niekoľko častí, pričom na seba nadväzujú len veľmi voľne, a tak sa dá začať naozaj ktoroukoľvek z preložených. Doposiaľ sme sa vďaka autorke smeli presvedčiť, ako vonia Kaviareň v Kodani, ako chutí Cukráreň v Paríži, aké milé je nachádzať sa v Pekárni v Brooklyne, mohli sme sa ochladiť v Hoteli na Islande, a zaľúbiť sa na Pláži v Chorvátsku.
V budúcnosti sa zbierka rozrastie a ešte čo-to spoznáme, ale radšej nebudem vravieť nič vopred a sústredím sa na terajšok.
Dôvody
Poďme však rozobrať, prečo by si Julie Caplin mohol obľúbiť naozaj hocikto, či už starší, mladší, stredne starý alebo stredne mladý.
Po prvé, krajiny, do ktorých hrdinky utekajú, vykresľuje bravúrne, nie sú dané hala-bala, aby sa nahnal čo najväčší počet slov. Autorke záleží na sprostredkovaní zážitku, vďaka čomu sa dozvedáme o spôsobe žitia, nazeráme do pováh a zisťujeme, že pre každý národ sú typické isté druhy správania sa a môžeme si aj prsty oblízať od samých dobrôt, ktoré sa v príbehoch hojne vyskytujú. Čitateľ tak precestuje kilometre a kilometre, a to bez toho, aby odlepil chodidlo od domácej pôdy.
S rodinou.
Po druhé, romány síce kladú do popredia lásku, ale nielen mužsko-ženskú. Zo stránok doslova kričia teplo priateľstva, súdržnosť rodiny či trebárs aj láskavá pohostinnosť dobrosrdečných cudzincov. Človek sa hneď cíti na svete ako kráľ, keď vie, že ešte existujú ľudia schopní usmiať sa tak široko, že každá zlá nálada nemá na výber a musí odpochodovať čo najďalej.
Po tretie, Julie Caplin nezabúda zakomponovať do deja ani nejakú peknú myšlienku, akési ponaučenie, ktoré si smieme odniesť. Netvrdím, že séria je orientovaná na filozofické úvahy, to nie, ale ani sa jej nedá vyčítať plytkosť. Na konci čítania si, napríklad znovu a zas uvedomíme, že fyzická krása, akokoľvek veľká by bola, nie je hodná straty ľudskosti, alebo že pracovať na svojom sebavedomí sa oplatí, lebo potom sa ťažšie padá do pasce a eliminujú sa prípadné sklamania.
Niekedy jej pri písaní robí spoločnosť rodinný miláčik.
Po štvrté, Julie Caplin si nič neuľahčuje, ale romantické vzplanutie vytvára bez zbytočných prevášnených scén. Radšej sa sústreďuje na pomalé zbližovanie sa, na budovanie dôvery, postupne pokladá základy, aby neskorší intenzívny vzťah nestál na piesku.
Mohlo by vás zaujímať: TIP NA KNIHU Príbehy, ktoré nám vzali dych a naučili nás lietať, by sme mali dopísať skôr, ako nadíde posledné zbohom
Jej tvorba je vhodná do leta i do zimy, lebo kým v chlade sa pri čítaní prikryjeme dekou a slastne si vydýchneme, v horúčave zasa uchlipneme z limonády a usmejeme sa, ako keby už nikdy nemalo zapršať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies