Jáj, či sme sa len všetci napočúvali, aké nesmierne podstatné je správne sa rozhodovať. Pravdaže, vieme to i bez večného pripomínania, sme predsa tvory s rozumami, a tak si i sami dokážeme vypočítať, prečo je jediná voľba hodná pozastavenia sa a prečo si zaslúži viac ako prehliadnutie.
A predsa, napriek vedomostiam, ktoré máme, napriek skúsenostiam, ktoré nás spálili a zanechali v nás maličké čiastočky črepín, napriek všetkej logike, sa zas a znovu dopúšťame rovnakých omylov. Iné okolnosti, iní ľudia a rovnaké zlé rozhodnutie. Tragédia nad tragédiu. Zmeniť, čo sa takmer zdá byť nezmeniteľné, je proces dlhší ako len zopár minút, ale možno nebude na škodu rozobrať či skôr akosi dať do pozornosti, na čo by sme v súvislosti s voľbami zabúdať nemali.
Štyri veci
Po prvé, akokoľvek sa rozhodneme, či dobre a či nedobre, budeme si musieť poniesť následky. Minulosť nám zasahuje do prítomnosti a prítomnosť určí smer budúcnosti. Je to trochu naháňajúce strach, ale prešľapy či víťazstvá neovplyvňujú iba nás, ale ako dážď dopadajú i na blízkych a vzdialených, ba dokonca na celú ďalšiu generáciu.
Kedysi dávno, žil napríklad v Kórei istý muž. Započul zvesť o Bohu, zaľúbil sa do nej, prijal Boha za celoživotného spoločníka, a keď prekročil prah domu, to isté nadšenie preniesol i na svoju manželku. Obaja sa potom plavili, cestovali z jedného kúta zeme na druhý, len aby vykonali obdivuhodnú prácu misionárov. A že to bolo viac ako osožné, o tom by mohol rozprávať terajší kazateľ, ktorý síce manželov-misionárov nepoznal, boli totiž jeho pra-prastarí rodičia, avšak spojenie s Bohom dostal do daru i on.
Po druhé, z poľutovaniahodných volieb by sme sa mali poučiť. Boh nás niekedy postaví pred rovnakú horu, až kým sa ju nenaučíme obísť. Dá nám do cesty rovnakých levov, až kým sa neprestaneme báť. Ponorí nás do rovnakých vôd, až kým nebudeme vedieť plávať. Obuje nám rovnako nepohodlné topánky, až kým sa aj napriek nepohodliu nenaučíme kráčať ladne a bez bolesti.
Po tretie, nie sme sami na nič, ani na rozhodovanie, akokoľvek zložité by bolo. Boh sa, okrem iného, predstavuje i ako Predivný radca, čo znamená, že má rady a s obľubou sa o ne podelí. Pod Jeho vedením môžeme opäť povstať i po škaredom páde, vďaka Nemu sa smieme opäť nadýchnuť a skúsiť to ešte raz. Urobiť to krajšie a múdrejšie.
Po štvrté, je prospešnejšie vybrať si nepohodlné dobro ako príjemné zlo. Sme náchylnejší rozhodovať sa tak, ako nadiktujú emócie a tie, samozrejme, vyhľadávajú okamžitú radosť. Niekedy sa však za terajším pôžitkom ukrýva budúca hlboká bolesť. Dá sa jej vyvarovať, ak budeme pamätať, že najrozumnejšie, čo sa občas dá porobiť, je vyčkať. Nechcieť čokoľvek, ale očakávať na najlepšie.
Možno vás zaujme: Dva dôvody, prečo je Boh hodný úplnej dôvery a prečo nikdy nesklame
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies