AKTUALIZÁCIA: Na čom sa dohodli lídri NATO?

Aktualizácia 15:01 (24. 3. 2022)

Lídri členských krajín NATO sa vo štvrtok dohodli na posilnení obrany východného krídla aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy prevzatej z webovej stránky stanice BBC.

„Uskutočňujeme všetky kroky a prijímame rozhodnutia s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu našich spojencov naprieč celou oblasťou,“ uviedli v spoločnom vyhlásení lídri členských krajín po štvrtkovom mimoriadnom summite v Bruseli.

NATO v reakcii na kroky Ruska aktivuje obranné plány, rozmiestňuje sily rýchlej reakcie NATO (NRF), umiestňuje 40 000 vojakov na východnom krídle aliancie - spoločne s podporou leteckých a námorných síl. Členské krajiny takisto vytvoria štyri nové bojové skupiny vo východnej časti aliancie v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.

Predstavitelia členských krajín NATO takisto odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu a ruského prezidenta Vladimira Putina vyzvali, aby vojnu okamžite zastavil a stiahol svoje vojenské sily z Ukrajiny. Bielorusko požiadali, aby zastavilo svoju spoluúčasť - na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 2. marca, ktorá odsudzuje ruskú agresiu voči Ukrajine.

Aktualizácia 14:52 (24. 3. 2022)

Lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie sa vo štvrtok na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na predĺžení mandátu generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o ďalší rok, konkrétne do 30. septembra 2023. TASR o tom informovala na základe oficiálneho vyhlásenia aliancie.

„Lídri sa poďakovali generálnemu tajomníkovi za jeho vedenie a obetavosť, najmä v tejto kritickej chvíli pre medzinárodnú bezpečnosť,“ uviedli vo vyhlásení.

Stoltenbergovo súčasné funkčné obdobie malo vypršať 1. októbra a už do konca roka 2022 mal pôvodne nastúpiť na post guvernéra centrálnej banky vo svojom rodnom Nórsku. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe vo štvrtok ešte pred začiatkom mimoriadneho summitu v Bruseli vyhlásil, že podporuje predĺženie mandátu svojho krajana.

Aktualizácia 14:30 (24. 3. 2022)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vo videopríhovore k lídrom Severoatlantickej aliancie požiadal členské štáty organizácie NATO o poskytnutie jedného percenta ich tankov a bojových lietadiel. Uvádza spravodajca TASR Jaromír Novak.

„Ukrajinská armáda už mesiac vzdoruje. Za nerovnakých podmienok. A to isté opakujem už celý mesiac. Aby Ukrajina mohla chrániť svojich ľudí a mestá, potrebuje vojenskú pomoc – bez obmedzení,“ povedal Zelenskyj.

Vyhlásil, že spojenci majú k dispozícii najmenej 20 000 tankov. „Ukrajina žiada percento, jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo predajte nám ich. Zatiaľ nemáme jasnú odpoveď. Najhoršie vo vojne je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc,“ opísal situáciu.

Pokiaľ ide o bojové lietadlá, Zelenskyj priznal, že NATO Ukrajinu sklamalo. „Ukrajina sa na vás obrátila so žiadosťou o lietadlá. Aby sme nestrácali toľko ľudí. Máte tisíce stíhačiek. Ale zatiaľ sme nedostali ani jednu,“ uviedol prezident a zdôraznil, že takéto dodávky priamo závisia od politických rozhodnutí NATO na najvyššej úrovni.

Vo svojom príhovore Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina nemá silné protiraketové zbrane, má oveľa menej lietadiel než Rusko a preto má útočník výhodu v oblasti letectva, čo sa podľa jeho slov rovná zbraniam hromadného ničenia. Dodal, že dôsledky tohto stavu vidieť na počte zabitých ľudí a zničených ukrajinských miest.

Pôvodný článok: 

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vo štvrtok nestihol začiatok mimoriadneho summitu NATO, ktorý sa začal predpoludním v Bruseli. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Scholza na oficiálnom fototermíne zastúpil nemecký veľvyslanec pri NATO Rüdiger König. Dôvod kancelárovho meškania podľa DPA nie je známy. Scholz na zasadnutie, ktoré sa zameriava na konflikt na Ukrajine, prišiel počas otváracieho príhovoru generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Summit, ktorý sa začal vo štvrtok, je označovaný za „za jeden najdôležitejších v dejinách Aliancie,“ píše na svojej webovej stránke stanica BBC a pripomína, že vojna na Ukrajine trvá už  dlhšie než mesiac.

Stoltenberg ešte pred začiatkom summitu povedal, že lídri členských krajín NATO budú hovoriť o zresetovaní bezpečnostnej a obrannej stratégie Aliancie z dlhodobého hľadiska. „Prvým krokom k tomuto cieľu je vytvorenie štyroch nových bojových skupín vo východnej časti Aliancie – konkrétne v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku,“ povedal.

Takisto pripomenul, že Aliancia poskytuje podporu Kyjevu už niekoľko rokov a v ostatnom čase vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc ešte zvýšila, aby „pomohla Ukrajine udržať si jej fundamentálne právo na sebaobranu“.

Na summite sa priamo zúčastňuje aj americký prezident Joe Biden. Účasť Bidena na summite je podľa Stoltenberga potvrdením toho, že Spojené štáty a Európa stoja počas aktuálnej krízy bok po boku.

Možno vás zaujme: Čaputová privítala vytvorenie bojovej jednotky NATO na Slovensku