BRATISLAVA - Policajná inšpekcia vo štvrtok zadržala troch bývalých operatívcov NAKA, ktorí čelili vážnym podozreniam už v minulosti. Kto sú Roman Staš, Branislav Dunčko a Róbert Magula? A prečo sa ich mená spájajú s praktikami, ktoré vyvolávajú otázky o spravodlivosti na Slovensku?
Vo štvrtok skončili v rukách inšpekcie bývalí operatívci tímu Očistec – Roman Staš, Branislav Dunčko a Róbert Magula. Všetci traja boli súčasťou elitnej jednotky, ktorá mala za cieľ rozkrývať organizovaný zločin a korupciu vo vlastných radoch.
Namiesto toho sa však stali symbolom problematických metód, ktoré mali viac spoločné s manipuláciou ako so skutočným hľadaním pravdy.
Roman Staš patril medzi kľúčových operatívcov tímu Očistec, ktorý sa venoval rozpletaniu zločineckých sietí. Branislav Dunčko a Róbert Magula boli zasa známi ako dvojica, ktorá mala neštandardným spôsobom pracovať s výpoveďami kľúčových svedkov.
Obaja len nedávno dosiahli zrušenie obvinenia z marenia spravodlivosti, no aktuálne zadržanie naznačuje, že ich príbeh sa neskončil.
Zadržanie sa spája s kauzou Takáčovci, kde sa podľa inšpekcie mali Dunčko a Magula dopustiť vydierania obvineného Patrika Vidašiča priamo vo väzbe.
Vyhrážky o nových obvineniach, tlak na spoluprácu a sľuby o nižších trestoch boli podľa svedectiev bežnou praxou.
Podobné praktiky opísal aj ďalší takáčovec, Tomáš Klíma, ktorému mali vyšetrovatelia podsunúť hotový scenár výpovede. Klíma si mal pripravený text prepísať do vlastných poznámok a podľa neho neskôr vypovedať.
Práve takéto praktiky sa stali súčasťou širšej mozaiky, ktorá vrhá nové svetlo na tragický prípad generála Milana Lučanského. Bývalý policajný prezident skončil vo väzbe, kde čelil enormnému psychickému tlaku.
Viaceré zdroje uvádzali, že bol systematicky izolovaný, vystavovaný manipuláciám a mal byť "zlomený", aby vypovedal proti svojim bývalým kolegom.
Lučanský bol pre niektorých obvinených aj pre časť verejnosti symbolom skúseného profesionála, ktorý sa stal obeťou systému, ktorý kedysi sám pomáhal budovať.
Jeho smrť vo väzbe dodnes vyvoláva pochybnosti – bol to zúfalý čin človeka, ktorý odmietol byť súčasťou manipulácie, alebo výsledok extrémneho tlaku, akému neodolal?
Prípad Staša, Dunčka a Magulu ukazuje, že to, čo sa dialo za dverami vyšetrovacích miestností a v priestoroch väzníc, bolo často na hrane zákona – ak nie úplne za ňou.
Kľúčové výpovede nevznikali len na základe pravdy, ale na základe strachu, psychického vydierania či obchodovania s "pravdou" výmenou za slobodu.
Podobné praktiky sa objavovali aj v prípade Milana Lučanského. Výmenou za priznanie a spoluprácu mu mali byť ponúkané výhody – miernejší režim, lepšie podmienky vo väzbe alebo skoršie prepustenie.
Podobne ako Patrik Vidašič či Tomáš Klíma aj Lučanský čelil otázke, či si zachovať lojalitu k pravde, alebo podľahnúť tlaku systému, ktorý potreboval "správne výpovede".
Zadržanie bývalých operatívcov NAKA je len ďalšou časťou reťaze udalostí, ktorá ukazuje, že slovenské vyšetrovania po roku 2020 boli všetko, len nie štandardné.
Praktiky, ktoré sa kedysi pripisovali mafii, sa stali súčasťou boja proti nej.
Rozdiel bol len v tom, kto držal kľúče od cely a kto určoval, čo je pravda a čo už nie.
Prípad Lučanského sa tak stáva mementom nielen pre policajtov a prokurátorov, ale aj pre celú spoločnosť. Ak sa z boja proti zločinu stane boj o správnu verziu výpovede, celý systém sa zrúti. Nie na základe rozhodnutia súdu, ale pod váhou vlastnej nečistoty.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies