BARCELONA - Pouličné umenie, kedysi považované za undergroundovú a rebelskú formu vyjadrovania, prešlo v priebehu rokov výrazným vývojom. To, čo sa pôvodne začalo ako tajné graffiti na mestských stenách, sa dnes dostalo do prestížnych galérií a múzeí po celom svete.
Kanadský umelec Louis Pierre Boivin teraz presne určuje, ako vplyv graffiti prenikol do sveta umenia jemným, no silným spôsobom. Boivin tento fenomén nazýva „trasgraffiti“ a tvrdí, že je to oddelené od obrovského vplyvu umelcov, ako je Banksy, na kultúrne prostredie. Chce zdôrazniť, ako sa techniky graffiti dnes využívajú v iných umeleckých prístupoch, nielen v týchto tradičných formách.
„Je to integrácia graffiti do súčasných umeleckých praktik veľmi subtílnym spôsobom. Je to niečo iné než mestské umenie,“ hovorí. „Mestské umenie, ako napríklad dielo Banksyho alebo iných umelcov, znamená namaľovanie niečoho na stenu a následne presne to isté vystavené v galérii.“
Štyridsaťročný Boivin, pôvodom z kanadského Quebecu, ktorý žije v Barcelone, sa 30. októbra zúčastnil na diskusii o trasgraffiti v Museu Art Prohibit v Barcelone. Tu bude diskutovať o tomto novom koncepte s umelcami z celého sveta. Medzi ďalšími prítomnými umelcami budú Martí Sawe zo Španielska, Alsino Skowronnek z Nemecka či francúzsky umelec Bertrand Main.
Pri svojom vzniku fungovalo pouličné umenie ako tajný jazyk pre tých, ktorí mali pocit, že ich hlas nie je vypočutý. Ikony ako Jean-Michel Basquiat a Keith Haring zohrali dôležitú úlohu pri pozdvihnutí graffiti z uličiek do galérií.
Ďalším umelcom, ktorý sa neskôr objavil na scéne, bol Banksy. Jeho umenie je silným odkazom, ktorý provokuje divákov, aby sa zaoberali dôležitými otázkami. Záhada obklopujúca Banksyho identitu dodáva jeho výtvorom tajomný nádych, ktorý umocňuje ich vplyv.
Trasgraffiti je jemnejšie využitie graffiti postupov do umenia. Umelci môžu používať tagy alebo diela, ktoré vyzerajú, akoby boli vytvorené sprejovou farbou. Dokazuje to, že graffiti má obrovský vplyv na svet, najmä na svet umenia.
Podľa Boivina spôsob, akým sú graffiti vnímané v mestách, veľa vypovedá o kultúrnom živote metropol. „V Barcelone sú graffiti turisti a ľudia, ktorí sa chodia pozerať, ako robia graffiti. Mesto žije čulým kultúrnym životom,“ dodáva. Naopak, v Londýne je situácia iná. Ako povedal britský antropológ a spisovateľ Rafael Schacter: „Graffiti umelci sú v Spojenom kráľovstve stále väznení za nanesenie pigmentu na povrch (a takmer vždy ide o verejný, a nie súkromný povrch), zatiaľ čo pouliční umelci ako Banksy sa vyhýbajú rovnakým činom vďaka rozhodnutiam o tom, čo sa považuje za umenie.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies