TOKIO - Zajtrajším dňom (6. august) si Japonci pripomínajú 74. výročie zhodenia prvej atómovej bomby v dejinách na osídlenú oblasť. Cieľom bolo japonské mesto Hirošima. Udalosť bola tak strašná a s takými následkami, že sa tento deň stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní, okrem iného sa mu zvykne hovoriť aj Deň Hirošimy.
Zhodená bomba na Hirošimu však nebolo zo strany USA ešte všetko. O tri dni neskôr (9. augusta) zhodilo americké letectvo atómovú bombu aj na Nagasaki.
V USA sa už v priebehu druhej svetovej vojny podarilo realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.
Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá.
Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby, nazvanej Little Boy, zloženej z uránu U-235, s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20 000 ton TNT.
Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70 000-80 000 ľudí a vyše 100 000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce a postihnutou ostala ďalšia generácia. V Nagasaki prišlo o život približne 74 000 ľudí. Zhodenie atómových bômb malo byť pomstou Američanov za Pearl Harbor, prístav USA v Tichomorí, ktorý japonské letectvo úplne zničilo. Počiatok problému medzi krajinami však môžme hľadať v rope, pretože ťažba USA prebiehala už vo veľmi veľkej blízkosti japonských vôd.
Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii. Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.
V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho. V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia. Deň Hirošimy je dňom proti vojne a za mier.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies