Sviatok venovaný ženám sa slávi v mnohých krajinách sveta

OSN zosumarizovala svoje návrhy do témy MDŽ: Rozmýšľaj o rovnosti, buduj s rozumom a inovuj v mene zmien. MDŽ, ktorý pripadá na 8. marca, sa slávi v mnohých krajinách sveta, zdôraznila OSN.

Svetová organizácia v roku 1977 rozhodla, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom. OSN prvýkrát slávila MDŽ počas Medzinárodného roku žien v roku 1975.

Day 2 of #WomenPeaceSecurity Chiefs of Defence Network Conference beginns with practical discussions on inclusion of women in military @vojskacrnegore @OruzaneSnageBiH @UNDP_SEESAC @OSCE @OSCEBiH @DefenceHQ @NATO pic.twitter.com/7xxpWSKzRi

— Emir Sabic (@EmirSabic) March 7, 2019

Keď OSN v roku 1977 vyhlásila MDŽ za oficiálny sviatok, vyzvala všetky krajiny na svete, aby venovali jeden deň v roku na oslavy práv žien a medzinárodného mieru. Na plenárnom zasadnutí 16. decembra 1977 Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 32/142 požiadalo všetky štáty sveta, aby sa usilovali vytvoriť priaznivé podmienky na odstránenie diskriminácie žien a na ich plnú účasť na spoločenskom rozvoji na základe rovnosti.

#HappeningNow: Cine ONU Vienna film screening of "City of Joy" with UN Women National Committee Austria and @thishumanworld to mark International Women's Day. Thanks to our panellists from @UNODC @MSF_austria @OSCE & UN Women NC Austria. @CineONU #InternationalWomensDay2019 pic.twitter.com/bu2XihyUGg

— UN Vienna (@UN_Vienna) March 4, 2019

V niektorých krajinách - Rusku, Bielorusku, Číne či Bulharsku - sa MDŽ stal národným sviatkom.

Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam.

V súlade s deklaráciou Americkej socialistickej strany (The Socialist Party of America, SPA) sa prvý Národný deň žien konal na celom území Spojených štátov amerických (USA) 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913, priblížila OSN na svojom webe.

Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok demonštrujúca v newyorskej textilke zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.

Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete.

Deň solidarity žien v boji za rovnosť s mužmi, za ekonomické a politické práva sa uskutočnil 19. marca 1911 v Dánsku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku formou mítingov, na ktorých sa stretol vyše milión žien a mužov. O rok nato sa sviatok žien konal v tých istých štátoch, ale 12. mája. V nasledujúcom roku 1913 tento deň 2. marca slávili vo Francúzsku, 9. marca v Čechách, Holandsku, Uhorsku, Rakúsku, Švajčiarsku a 12. marca v Nemecku.

Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca sa začala posilňovať po tom, ako v roku 1914 ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Švajčiarsku a USA organizovali protesty či akcie solidarity práve ôsmy marcový deň. Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA, ktoré sa konali 8. marca 1857 a 1908.

Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali "chlieb a mier".

O niekoľko dní cár abdikoval a Dočasná vláda Ruska dala ženám volebné právo. Vtedy pripadla posledná nedeľa v mesiaci na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.

Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon ho v roku 1977 OSN vyhlásila za Medzinárodný deň žien.

Rada Európy pred MDŽ upozornila na násilie páchané na ženách

V Európe sa podarilo dosiahnuť zásadné ciele na ukončenie násilia voči ženám, ďalší pokrok je však nevyhnutný. Uviedol to vo štvrtok, deň pred Medzinárodným dňom žien (MDŽ), generálny tajomník Rady Európy (RE) Thorbjörn Jagland.

On 6 March, the 2018 OSCE-led survey 📊on violence against women ♀️ (#VAW) in selected countries in #SouthEasternEurope and #EasternEurope will be published. Watch this space to find out more. #endVAW pic.twitter.com/joWBU7mpVh

— OSCE (@OSCE) March 4, 2019

Jagland pri tejto príležitosti upozornil, že Dohovor RE o prevencii a boji proti násiliu páchanému na ženách a domácom násilí (známy ako Istanbulský dohovor) od svojho podpísania v Istanbule v roku 2011 ukázal, že je účinným medzinárodným právnym nástrojom.

Doteraz 33 európskych krajín ratifikovalo dohovor, ktorý kriminalizuje a právne stíha rôzne formy násilia páchaného na ženách, vrátane domáceho násilia, prenasledovania, sexuálneho obťažovania a psychického násilia.

Jagland spresnil, že z európskych krajín Azerbajdžan a Rusko ešte dohovor nepodpísali a ďalších 11 členských štátov Rady Európy, z toho sedem krajín EÚ, Istanbulský dohovor podpísalo, ale neratifikovalo: Arménsko, Bulharsko, Česká republika, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Moldavsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina.

"Musíme pokračovať v boji za ratifikáciu vo všetkých členských štátoch Rady Európy, pretože ženy a dievčatá nemôžu byť zbavené najzákladnejšieho ľudského práva: života bez násilia," uviedol Jagland.

Šéf Rady Európy upozornil, že niektoré krajiny zablokovali ratifikáciu dokumentu pre obavy a mylné predstavy v súvislosti s pojmom "rod".

"Domnievam sa však, že takéto nesprávne interpretácie je možné objasniť, ak sú riadne poskytnuté informácie a existuje politická vôľa," uviedol Jagland a dodal, že sa to podarilo dosiahnuť napríklad v Chorvátsku, ktoré vlani v júni dohovor ratifikovalo.

V rovnakom duchu sa vo štvrtok vyslovila aj predsedníčka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Liliane Mauryová Pasquierová, ktorá vyzvala na prijatie rozhodných opatrení proti sexizmu a násiliu voči ženám, ktoré sú spôsobené pretrvávajúcou nerovnosťou medzi ženami a mužmi.

V predvečer Medzinárodného dňa žien OBSE zverejnila správu o násilí páchanom na ženách v regióne. Zdroj: Twitter

"To, čo odhalilo hnutie #MeToo, je len špičkou ľadovca. Žiaľ, ide len o jednu z mnohých tvárí násilia páchaného na ženách, od sexizmu a obťažovania až po fyzické násilie, bitky, znásilňovanie a vraždy," zdôraznila šéfka PZ RE.

Zároveň pripomenula, že násilie páchané na ženách je všadeprítomné, postihuje všetky oblasti a podkopáva samotné základy demokratických spoločností v Európe.

Podľa jej slov je pri príležitosti MDŽ potrebné vyzvať na všeobecnú mobilizáciu na zastavenie násilia voči ženám tým, že ženy vyhlásia: Nie v mojej domácnosti, nie v mojom meste, nie v mojom úrade, nie na mojej univerzite, nie v mojej nemocnici, nie v mojej továrni, nie v mojej krajine, nie v mojej triede, nie v mojej štvrti (#NotInMyHome, #NotInMyCity, #NotInMyOffice, #NotInMyUniversity, #NotInMyHospital, #NotInMyFactory, #NotInMyCountry, #NotinMyClass, #NotInMyNeighborbourhood).