Európska únia už od roku 2018 vytvára regulácie pre vedenie globálneho digitálneho riadenia. Jej neustále regulácie majú síce za úlohu ochrániť ľudí, avšak naskytá sa otázka, či tým nepotláča inovácie, v dôsledku čoho bude Európa v oblasti technológie zaostávať.
Európska únia už od roku 2018 vytvára regulácie pre vedenie globálneho digitálneho riadenia. Jej neustále regulácie majú síce za úlohu ochrániť ľudí, avšak naskytá sa otázka, či tým nepotláča inovácie, v dôsledku čoho bude Európa v oblasti technológie zaostávať.
Toto zaostávanie si môžeme všimnúť napríklad pri pokročilom hlavovom režime OpenAI, ktorého príchod bol do EÚ oneskorený, prípadne pri modeli Llama AI spoločnosti Meta, ktorý stále zostáva pre EÚ nedostupný. Dôvodom sú regulácie Európskej únie.
Za posledné desaťročie sa EÚ stala globálnym priekopníkom v oblasti digitálneho riadenia, počnúc všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR) zavedeného v roku 2018. Ako si teda môžeme všimnúť, EÚ zvyšuje ochranu osobných údajov, čo má však negatívny dopad na vstup inovácií do EÚ. Dôvodom bolo porušenie predpisov. Európska únia ďalej pridala aj ďalší zákon o digitálnych službách (DSA) a digitálnych trhoch (DMA), ktorých cieľom je obmedziť dominanciu technologických gigantov ako Alphabet, Amazon, Apple, Meta, Microsoft či ByteDance.
Ako sa EÚ vyjadrila, spoločnosť Meta, ktorej patria Instagram a Facebook, je vyšetrovaná z dôvodu porušenia pravidiel DSA o online obsahu a bezpečnosti detí. EÚ tento rok tiež riešila niekoľko významných protimonopolných prípadov, pričom Meta dostala pokutu 797,72 milióna eur, Google prehral odvolanie vo výške 2,42 miliardy eur a Apple nariadili vrátiť 13 miliárd eur na daniach.
Nová Európska komisia, rovnako ako aj protimonopolná šéfka Teresa Ribera, zdôraznili svoj záväzok voči prísnejšiemu dohľadu nad digitálnymi trhmi a DMA.
Lin Ying, PhD, výskumník v oblasti kybernetickej a dátovej bezpečnosti na Vrije Universiteit Brussel, sa k týmto opatreniam vyjadril, že „rad agresívnych opatrení odráža zámer EÚ posilniť svoju digitálnu suverenitu a formovať globálnu digitálnu správu prostredníctvom Bruselského efektu.“
Novoprijatý zákon o umelej inteligencii sa chystá sankcionovať spoločnosti až do výšky 7% globálnych príjmov. Ide o prvý komplexný zákon o umelej inteligencii na svete, ktorý kategorizuje systémy umelej inteligencie podľa úrovní rizika: „minimálne“, „obmedzené“, „vysoké riziko“ a „neprijateľné“.
Tento zákon sa síce bráni tým, že ide o zabezpečenie etického používania AI, avšak medzi technologickými firmami rozpútal nepokoj. V septembrovom otvorenom liste vedúci pracovníci z viac ako 20 veľkých spoločností vrátane spoločnosti Meta varovali, že nejednoznačnosti týkajúce sa využívania údajov na školenie AI by mohli spomaliť inovácie. Niektorí technologickí giganti, vrátane Google, Meta a Apple, tak museli odložiť uvedenie produktov na trh v určitých regiónoch.
Napätie sa však netýka iba týchto firiem. Andreas Cleve, generálny riaditeľ dánskej zdravotníckej spoločnosti Corti, ktorá je klasifikovaná ako „vysoko riziková“, uviedol, že náklady na dodržiavanie predpisov, ktoré európski úradníci odhadujú na šesťciferné sumy pre 50-člennú spoločnosť, predstavujú dodatočnú sumu, „daň“ z malých podnikov bloku.
Giuliano Noci, profesor stratégie a marketingu na Univerzite Politecnico v Miláne, varoval, že európske regulačné prvenstvo môže mať svoju cenu. "Byť prvý, kto reguluje, nie je dobrá vec, pretože naše spoločnosti sú pod väčšími obmedzeniami v porovnaní s ich náprotivkami z iných krajín," povedal profesor.
Európa sa môže pochváliť talentom svetovej úrovne, no na druhú stranu práve ich podnikatelia hľadajú príležitosti v zahraničí. Príkladom je švédska fintech Klarna, ktorá plánuje hľadať kótovanie v USA. Bratia Collisonovci zo Stripe a Jan Koum z WhatsApp sa presťahovali do USA pred spustením svojich spoločností.
V rokoch 2008 až 2021 sa až 40 percent zo 147 európskych súkromných startupov, ktorých hodnota spoločnosti je 1 miliarda dolárov alebo viac, presťahovalo do zahraničia. Bývalý taliansky premiér Mario Draghi pripísal tento exodus lákadlu bohatého amerického rizikového kapitálu a perspektíve rýchlejšieho rastu a vyššej ziskovosti.
Hneď po zavedení GDPR odborníci varovali pred jeho negatívnym dopadom na európske podniky. Teraz sa tento trend môže v prípade generatívnej AI opakovať.
Podľa Európskej parlamentnej výskumnej služby boli v roku 2023 na čele súkromných investícií do AI Spojené štáty so 62,5 miliardami eur, nasledované Čínou so 7,3 miliardami eur, zatiaľ čo EÚ sa snažila dobehnúť zameškané.
Geoffrey Hinton, známy ako „krstný otec AI“, opustil Google v roku 2023 kvôli obavám z nedostatočného hodnotenia rizík spoločnosťou, pričom varoval, že ľudstvo sa môže dostať do „nočnej mory“.
Zatiaľ čo regióny ako Japonsko a Spojené štáty využívajú flexibilnejšie prístupy, EÚ sa rozhodla etablovať sa ako globálne centrum AI a vytvoriť dôveryhodný ekosystém umelej inteligencie s komplexným a prísnym riadením. Cieľom EÚ je dosiahnuť budúcnosť „človek + stroj“, a nie „človek proti stroju“, čo je však projekt ešte len v zárodku.
Hoci prísne predpisy EÚ týkajúce sa umelej inteligencie čelili rôznym kritikám, je všeobecne známe, že jednoducho nechať trhové sily riadiť cestu vpred určite nie je ideálna možnosť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies