Zaujímavosti o vzniku filmu Mrázik – rozprávka, ktorá sa stala súčasťou aj slovenských Vianoc

Mrázik je prvý sovietsky film, ktorý vyrobili na novom vybavení, ktoré práve dodali zo zahraničia. Novinkou boli dokonca aj reflektory. Skutočný úspech tejto ruskej ľudovej rozprávky prišiel vďaka režisérovi Alexandrovi Rowovi, ktorý si všetko vyberal sám: hercov, kostýmy aj prostredie. Nemal rád filmové štúdiá, preto uprednostnil nakrúcanie v exteriéroch, ktoré dali celému štábu a hercom poriadne zabrať.

Herca na úlohu Mrázika našiel okamžite. Režisér nepochyboval o tom, že by to mal byť Alexander Khvylya, vysoký muž s  podmanivým hlasom. Po uvedení rozprávky na obrazovky sa stal najznámejším Dedom Mrázom Sovietskeho zväzu.  

Kto si ma teraz vezme za manželku?

Najvýraznejšou postavou rozprávky sa dá nazvať Marfuša. Mladú Innu Churikovú priviedla na natáčanie asistentka režiséra. Alexander Rowe pred ňu hneď postavil misku orieškov a povedal: „Hryz!“. A dievča, ktoré vášnivo snívalo o role v rozprávke slávneho režiséra, sa pustilo do práce s takým zápalom, že sa nik nemohol zdržať smiechu. Churiková teda prešla kastingom a  Marfuša v jej prevedení sa ukázala nenapodobiteľná.

Hoci Inna sa pri pohľade na seba z hľadiska rozplakala – pripadala si drzá, škaredá a hlúpa. Plakala a opakovala: „Kto si ma takúto teraz vezme za manželku?“ 

Mladá herečka ani netušila, aká slávna sa vďaka tejto úlohe stane. Veľvyslanec Českej republiky v Ruskej federácii Jaroslav Bašta jej dokonca  za tento výkon udelil Masarykovu striebornú medailu. 

Nakrúcanie samotnej rozprávky nebolo pre Innu jednoduché. Napríklad, keď sedela Marfuša v lese pod smrekom a mala jesť jabĺčka. Tie jej však zabudli dať do tašky, a tak musela herečka chutne chrumkať surovú cibuľu a pre uľahčenie žuvania ju zapíjala zriedeným mliekom.

Ako vznikol obraz Baby Jagy

Hlavným objavom režiséra bol herec Georgy Frantsevich Millyar, bez ktorého sa nenakrútila žiadna nasledujúca režisérova rozprávka. Stávalo sa, že vo filme mal viac rolí naraz.

Pravda, na začiatku musel Milliar bojovať o rolu Baby Yagy, ktorú si neskôr zahral asi desaťkrát. Herečku pre túto rolu hľadal režisér dlho. Veď taká slávna „babička“ ešte nebola vo filme stvárnená a nik  nevedel, aká by mala byť. Našťastie Millyar sa ponúkol sám.  

Obraz Baby Jagy vymyslel tiež on. „V Jalte som videl starenku – pásla kozy na Čajovom vrchu. Bola to veľmi stará Grékyňa, zhrbená, mala krivý nos, nevľúdny pohľad, v rukách držala palicu. Presne tak som si predstavoval Babu Jagu,“ povedal Millyar. 

Záchrana filmu, prasklo potrubie

Bol to práve Millyar, ktorý prakticky zachránil film Mrázik. Stalo sa to tak. Film nakrúcali neďaleko Zvenigorodu, v dedine Gigirevo. Zábery boli uložené v pivnici dvojposchodového tehlového domu, ktorý si prenajímal filmový štáb. Natáčali celú zimu, zábery boli zabalené do vrecúšok a uložené do krabíc. Koncom februára boli práce na filme takmer dokončené.

Jedného dňa odišiel filmový štáb urobiť ešte pár záberov, a zrazu videli, ako k nim beží žena z dediny a kričí: „Chlapci, rýchlo utekajte k domu, prasklo tam potrubie. Pivnica s vašimi filmami je zaplavená!“

Mohlo by vás zaujímať: VIDEO V Moskve tento rok otvorili vyše 70 vianočných trhov!

Filmári sa vrhli k autu a zároveň si beznádejne mysleli: „Tak toto je koniec!“ Ale keď prišli do domu, uvideli úžasný obraz: krabice s filmovým materiálom boli nahromadené v snehu a Millyar, mokrý, len v spodnej bielizni a naboso v snehu práve vynášal poslednú krabicu z pivnice.

Keď totiž prasklo potrubie, pani domu ho zobudila, a on utekal rovno z postele po vzácne zábery. V tom zmätku nemohli nájsť kľúč od pivnice, ale maličký Millyar vyrazil dvere z pántov. Z pivnice sa už rútila voda. Vonku bolo 20 stupňov pod nulou... Keď Millyar vliezol dnu, voda mu siahala po pás. Bola mu strašná zima, ale film zachránil. Kolegovia ho natreli vodkou a hneď mu dali jeden pohár aj vypiť. Našťastie vtedy neochorel.

Nastenka čelí škandálu!

Modré, veľké oči na malej tváričke, tichý hlas, krehká postavička.... Nastenka je stelesnením jemnosti a nevinnosti, je priam éterická. Takto sa objavila v rozprávke Mrázik pred miliónmi filmových divákov po celom svete 15-ročná Natalya Sedykh. Do filmu sa dostala náhodou.

Jedného dňa jej zavolali zo štadióna, kde trénovala, a požiadali ju o vystúpenie na korčuliach s postavou Umierajúcej labute, ktoré uvidel filmový režisér Alexander Rowe. O dva mesiace neskôr jej zavolali a povedali, že môže začať nakrúcať Mrázika.

V choreografickej škole, kde študovala, neboli vôbec nadšení – došlo k obrovskému škandálu. Veď ju zo školy brali nie na deň alebo dva, ale na niekoľko mesiacov. Najprv na Koľsky polostrov, kde natáčali zimnú prírodu, potom do Zvenigorodu pri Moskve. Nebyť Natašinej učiteľky, ktorá sa zaručila za to, že dievča spraví skúšky na samé jednotky, zo školy by ju vôbec nepustili.

Najviac zo všetkého na natáčaní obdivovala Nataša úžasnú prírodu Koľského polostrova: severské nízkorastúce stromy, obrovské jedle a čistý vzduch. Vychutnávať si túto krásu jej bránil iba silný chlad.

Ako Nasťa takmer prišla o mihalnice 

Vo filme musela Nataša musela robiť rôzne veci – jazdila na saniach s vlastným pohonom, ktoré boli priviazané k nákladnému autu, skákala do špinavej vody v rybníku, keď zachraňovala Marfušu. V skutočnosti bežala niekoľkokrát z kopca, ale zakaždým zabrzdila tesne na brehu rybníka. Do vody sa skočiť neodvážila. A vtedy na ňu Alexander Rowe nakričal prvý a posledný raz. Zľakla sa tak, že hneď skočila.

Scénu stretnutia s Dedom Mrázom natáčali na Koľskom polostrove pri Murmansku. Bolo veľmi chladno. V jednej zo scén behal Ivan po lese pri hľadaní Nastenky a neustále prepadával do snehu – doslova po pás. Ešte aj pod strom, kde podľa scenára sedela Nataša, museli dať preglejku, inak by zapadla do závejov aj ona.

Pre Natašu Sedykh však nebol hlavnou skúškou chlad, ale nutnosť nalíčiť mihalnice – mráz, ktorý divák vidí na očiach Nastenky, bol nanesený obyčajným lepidlom. Odstránenie tohto lepidla bolo pre ňu najbolestivejšou procedúrou, takmer kvôli nej prišla o mihalnice.

Prvá láska a koniec kariéry

Ivan – Eduard Izotov – bol Natáliinou prvou detskou láskou. Veľmi sa jej páčil, no mal už 33 rokov, ženu, deti a ona čerstvých pätnásť. K svojej partnerke z natáčania sa správal ako k dieťaťu a ani ona nedala najavo, že je do neho zamilovaná.  

Stále si však pamätá, ako jej stískalo srdce, keď ho musela pobozkať na nakrúcaní, najmä preto, že to bol prvý bozk v jej živote. Po natáčaní ho Nataša už nevidela, ale počula, že sa mu život veľmi nevydaril. Najprv sa Eduard Izotov dostal do väzenia za to, že sa zaoberal výmenou peňazí, čiže veksláctvom. Potom mal dopravnú nehodu. Neskôr prišla mŕtvica a následne zomrel. 

Nataša Sedykh ukončila svoju hereckú kariéru vo veku 20 rokov a uprednostnila balet pred filmom. Napriek tomu, že sa stala žiadanou a slávnou, rozoslala všetkým filmovým štúdiám list s textom: „Prosím stiahnuť moju dokumentáciu z vašich archívov. Už nebudem účinkovať vo filmoch“.  

Mrázika ocenil aj Steven Spielberg

Mrázik získal na filmovom festivale v Benátkach v roku 1964 cenu Zlatého leva svätého Marka. Alexander Rowe bol pozvaný do Benátok. Na predstavenie prišli aj ruskí emigranti a po skončení filmu mnohí z nich plakali a kričali: „Ďakujeme za biele brezy. Vďaka za ruský úsvit.“

Mrázik získal cenu Award of Excellence za najlepší rodinný scenár od amerického Poradného výboru pre kinematografiu a Steven Spielberg, obdivujúci špeciálne efekty, dokonca označil tento film za predchodcu mnohých filmových majstrovských diel americkej továrne na sny. Ale najviac si tento film obľúbili v Česku a na Slovensku – v týchto krajinách sa stal rovnakým tradičným vianočným filmom ako v Rusku.