Nórsko a Kodaň uzavreli dohodu s USA na nákup rakiet protivzdušnej obrany za viac než 4 miliardy nórskych korún. Tento krok posilňuje obranné kapacity krajiny, ktorá zdieľa hranicu s Ruskom a reaguje na ruskú agresiu voči Ukrajine. Minister obrany Bjoern Arild Gram zdôraznil, že modernizácia nórskej armády prispieva k ochrane pred vzdušnými útokmi a zvyšuje schopnosť krajiny čeliť potenciálnym hrozbám.
Nórsko a Kodaň dosiahli dohodu s americkými úradmi o nákupe rakiet protivzdušnej obrany, ktorých cena presahuje 4 miliardy nórskych korún (363 miliónov dolárov), informovala nórska armáda v pondelok. Zmluva uzavretá medzi nórskou a americkou vládou sa týka rakiet AIM-120C-8 Advanced Medium-Range Air-to-Air Missile (AMRAAM), ktoré vyrába spoločnosť RTX Corporation. Hovorca nórskej Agentúry pre obranný materiál uviedol, že týmto krokom sa otvára nová etapa.
Tento nákup predstavuje jeden z najvýznamnejších jednorazových obchodov, aké nórske ozbrojené sily doteraz uskutočnili. V stanovisku, ktoré zverejnila Nórska agentúra pre obranný materiál, minister obrany Bjoern Arild Gram vyhlásil, že „s väčším počtom moderných rakiet budú mať nórske ozbrojené sily lepšiu schopnosť chrániť krajinu pred vzdušnými útokmi.“ Nórsko zdieľa s Ruskom takmer 200 km dlhú hranicu a od úplnej invázie Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 posilňuje svoje obranné kapacity. Rakety zakúpené na základe tejto dohody sú primárne určené na použitie v pozemných systémoch protivzdušnej obrany krajiny.
Zbrane môžu byť namontované aj na stíhačky F-35A, ktorých vývoji sa Nórsko podieľalo. Krajina má v súčasnosti v aktívnej službe 34 stíhačiek F-35.
Táto dohoda je najnovším krokom severských krajín na posilnenie ich obranných systémov od invázie Ruska na Ukrajinu. Hoci Nórsko, Dánsko a Island boli zakladajúcimi členmi aliancie NATO v roku 1949, Švédsko a Fínsko vždy odolávali výzvam na vstup do obranného paktu, hoci sa stali partnermi od roku 1994. „S väčším počtom novších rakiet budú mať nórske ozbrojené sily lepšiu schopnosť chrániť Nórsko pred vzdušnými útokmi,“ uviedol vo vyhlásení nórsky minister obrany Bjoern Arild Gram.
Na samite NATO v Madride v júni 2022 boli tieto dve krajiny oficiálne vyzvané na vstup a boli predložené oficiálne ponuky na členstvo. Fínsko bolo prijaté do aliancie v apríli 2023, zatiaľ čo ponuka Švédska bola odložená na nasledujúci rok kvôli obavám Turecka týkajúcim sa podpory, ktorú táto krajina poskytuje kurdským politickým cieľom.
Po vstupe do NATO Fínsko zvýšilo výdavky na obranu o viac ako 2 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 40 %. Švédsko, ktoré v roku 2017 opätovne zaviedlo povinnú vojenskú službu, zvýšilo svoj rozpočet na obranu o 20 % s cieľom dosiahnuť do roku 2028 2,8 % HDP.
Severská krajina, ktorá je členom vojenskej aliancie NATO a zdieľa hranicu s Ruskom, sa zaviazala zvýšiť výdavky na obranu po tom, čo Moskva v roku 2022 naplno zaútočila na Ukrajinu. Kým európski lídri uvažujú o tom, ako by možné druhé prezidentstvo Donalda Trumpa mohlo ovplyvniť financovanie NATO a podporu Ukrajiny zo strany USA, krajiny naprieč kontinentom prisľúbili Ukrajine vyššie obranné výdavky a vojenskú pomoc.
Nórsky premiér Jonas Gahr Støre už predtým vyhlásil, že Nórsko bude „podporovať Ukrajinu našimi slovami a činmi tak dlho, ako to bude potrebné“.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies