Sociálne prostredie a štýl výchovy môžu ovplyvniť to, ako často deti klamú. Vyplýva to zo štúdie vedcov z univerzít vo Würzburgu, Bonne a Oxforde, ktorí uskutočnili rozhovory s viac ako 1 600 rodinami a skúmali správanie školákov a ich rodičov.
Deti sa môžu naučiť byť úprimnejšie, keď majú okolo seba bezpečné prostredie a zažívajú prijatie. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. V rámci výskumu, ktorý sa začal v roku 2011, sa profesor Fabian Kosse a jeho kolegovia zaoberali vplyvom nedostatočných zdrojov na vývoj detí a teenagerov. Kosse vysvetlil, že jedným zo skúmaných aspektov bola schopnosť klamať.
Štúdia uverejnená v časopise The Economic Journal sledovala deti a ich rodiny v Kolíne nad Rýnom a Bonne od školského veku, väčšinou zo sociálne a ekonomicky znevýhodnených domácností.
Spomedzi nich sa viac ako 200 náhodne vybraných detí počas jedného roka zúčastnilo na mentorskom programe, v rámci ktorého s nimi dobrovoľníci trávili čas raz týždenne, robili spolu niečo zábavné a deti si mohli vybudovať blízky vzťah so svojimi mentormi. Zvyšné deti v experimente boli súčasťou kontrolnej skupiny, ktorá nedostala žiadny druh mentoringu.
Počas výskumu sa podľa Kosseho veľmi skoro ukázalo, že nerovnosť vzniká už vo veľmi mladom veku, rovnako ako schopnosť klamať. V experimente výskumníci nechali deti hádzať kockou a zároveň ich nechali predpovedať výsledok hodu.
Ak sa predpoveď a hod zhodovali, deti si mohli vziať malú sumu peňazí. Nemali pritom žiadnu kontrolu nad tým, či sa výsledok hodu skutočne zhoduje s ich predpovedaným výsledkom.
Výskumníci štatistickým výpočtom pravdepodobnosti zistili, koľko deti podvádzalo. "Ukázalo sa totiž, že deti, ktoré sa zúčastnili na mentorskom programe a zažili blízky kontakt s osobou, ktorej mohli dôverovať, boli vo svojich celkových výsledkoch čestnejšie," povedal Kosse.
Deti zo vzdelanejších domácností tiež klamali menej. "Výchovný rodičovský štýl a dostatok pozornosti zo strany rodičov súvisel s menšou ochotou klamať. Taktiež ak sú rodičia ochotnejší dôverovať cudzím ľuďom a svojim deťom, vedie to k väčšej úprimnosti detí," dodal Kosse.
Výskumníci považujú výsledok za dlhodobý úspech mentorského programu. Deti sa zúčastnili experimentu s kockami aj po štyroch rokoch, čo podľa nich dokazuje dlhodobý pozitívny účinok investícií do starostlivosti o deti v ranom veku.
Výsledkom sú nielen lepšie výsledky a výkony detí, ale aj lepšie sociálne a morálne správanie voči okoliu, uvádza sa v štúdii. Mentorské programy sú podľa výskumu účinnou formou podpory najmä pre deti z rodín, v ktorých sa rodičia o deti toľko nestarajú a nedostatočne ich stimulujú.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies