BRUSEL - Európsky parlament schválil návrhy, ktoré by mali zvýšiť kompetencie bloku. Medzi desiatkami odporúčaní je aj zmena názvu Európskej komisie či posilnenie úlohy európskych politických strán. Ku kontroverznejším patrí návrh na európske velenie vojenských jednotiek EÚ, či zrušenie práva veta v hlasovaní o zahraničnopolitických otázkach. Hlavy členských štatov by sa im mali venovať už na decembrovom summite.
Poslanci Európskeho parlamentu v stredu (22. novembra) predložili návrhy na revíziu základných zmlúv Európskej únie. Nadviazali tak na Konferenciu o budúcnosti Európy, ktorá naprieč blokom prebiehala počas niekoľkých mesiacov, no aj v reakcii na bezprecedentné výzvy a viacnásobné krízy, ktorým čelí EÚ.
Europarlament presadzuje reformy, ktoré podľa neho „zvýšia schopnosť EÚ konať a posilnia vplyv občanov“. No keďže ide o pomerne odvážne odporúčania, hlasovanie v pléne napokon skončilo tesne: 305 poslancov bolo za, 276 proti a 29 sa hlasovania zdržalo. Návrh netradične pripravovalo až päť spoluspravodajcov z rôznych politických frakcií, zastupujúcich širokú väčšinu v europarlamente.
Medzi najviditeľnejšie návrhy patrí zavedenie dvojkomorového systému a menej patových situácií v Rade EÚ, a to prostredníctvom väčšieho počtu rozhodnutí hlasovaním kvalifikovanou väčšinou a prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Napríklad nová slovenská vláda aj vo svojom programovom vyhlásení uviedla, že v zahraničnopolitických otázkach Únie nedovolí hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Navrhuje tiež zaradiť vojenské nákupy
Slovenskí europoslanci boli zväčša proti tejto reforme. Neprítomní boli europoslanci strany Smer-SD a za sa vyslovili len štyria: europoslanci za Progresívne Slovensko, a nezávislí Lucia Ďuriš Nicholsonová a Jozef Mihál.
Zákonodarcovia požadujú aj revíziu pravidiel, ktoré upravujú zloženie Európskej komisie. Jej budúci názov by mal po novom znieť „európska exekutíva“, vrátane voľby jej predsedu. Toho by mal po novom nominovať europarlament a potvrdiť Európska rada, čiže hlavy vlád a štátov členských krajín. V súčasnosti je tento postup presne opačný.
Podľa poslancov treba obmedziť počet eurokomisárov na 15, a to na princípe rotácie medzi členskými štátmi. Potrebné je tiež zaistiť možnosť, aby si predseda eurokomisie vybral svoj tím na základe politických preferencií so zreteľom na geografickú a demografickú rovnováhu medzi krajinami a zaviesť mechanizmus, ktorý umožní vysloviť nedôveru jednotlivým komisárom.
Medzi požiadavky členov europarlamentu patrí aj výrazné zvýšenie transparentnosti Rady EÚ, teda v zasadnutiach na úrovni ministrov. Chceli by, aby členské štáty zverejňovali svoje pozície k legislatívnym otázkam. Únia by tiež mala podľa nich vytvoriť vhodné mechanizmy účasti občanov na rozhodovaní a posilniť aj úlohu európskych politických strán. Europoslanci tiež žiadajú plné právo europarlamentu iniciovať nové právne predpisy a právo spolurozhodovať o dlhodobom rozpočte EÚ.
Poslanci požadujú viac právomocí pre EÚ v otázkach životného prostredia, ako aj spoločné právomoci Únie v niektorých oblastiach, ktoré v súčasnosti patria do výlučnej právomoci členských štátov: verejné zdravie (cezhraničné ohrozenia zdravia, sexuálne a reprodukčné zdravie a práva), civilná ochrana, priemysel a vzdelávanie.
Existujúce spoločné právomoci by sa mali ďalej rozvíjať v oblastiach energetiky, zahraničných vecí, vonkajšej bezpečnosti a obrany, politiky vonkajších hraníc a cezhraničnej infraštruktúry.
Európsky parlament tiež v odhlasovanom dokumente vyzýva na vytvorenie obrannej únie, ktorá by zahŕňala vojenské jednotky a stálu kapacitu rýchleho nasadenia, no pod operačným velením Únie, o čom zatiaľ nehovoril ani Strategický kompas EÚ, teda jej bezpečnostná stratégia. Novinkou je v tejto oblasti aj návrh na to, aby Únia financovala spoločné obstarávanie a vývoj výzbroje prostredníctvom osobitného rozpočtu, o ktorom by spolurozhodoval a kontroloval práve europarlament. Aj v tejto oblasti tak europoslanci regovali na požiadavku, ktorá zaznieva naprieč obyvateľstvom v Únii.
Prijatím tejto správy Európsky parlament reaguje na očakávania občanov, ktoré súvisia s efektívnejšou a demokratickejšou Úniou. Tie sa odzrkadlili aj v návrhoch Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá naprieč blokom prebiehala mesiace. Poslanci europarlamentu vyzvali členské štáty, aby tieto návrhy „bezodkladne a bez vyjednávania“ predložili Európskej rade, teda hlavám vlád a štátov. Tie musia rozhodnúť o zvolaní konventu, ktorý sa zaoberá zmenami legislatívy o fungovaní EÚ. Na to by v Rade stačila jednoduchá väčšina.
Očakáva sa, že španielske predsedníctvo v Rade EÚ predloží tieto návrhy na decembrovom summite EÚ v Bruseli.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies