Zmluva o nešírení jadrových zbraní (Non-Proliferation Treaty - NPT) je medzinárodná dohoda vytvorená s cieľom zabraňovať šíreniu jadrových zbraní a obmedziť riziko jadrového konfliktu. Bola schválená Valným zhromaždením OSN 12. júna 1968 a podpísaná 1. júla 1968 v Londýne, Moskve a Washingtone. Zmluva nadobudla platnosť 5. marca 1970 po ratifikácii 40 krajinami.
Všeobecné ustanovenia zmluvy
Podľa zmluvy je jadrovou mocnosťou štát, ktorý vyrobil a odpálil jadrovú zbraň alebo iné jadrové
zariadenie do 1. januára 1967. Do tejto kategórie patria USA, Veľká Británia,
Francúzsko, Čína a ZSSR, pričom po rozpade Sovietskeho zväzu jeho jadrové
kapacity zdedilo Rusko.
Členovia zmluvy, ktorí nie sú jadrové mocnosti, sa zaviazali, že nebudú usilovať o nadobudnutie jadrových zbraní. Jadrové mocnosti sa zaviazali, že
nebudú prenášať jadrové zbrane na iné krajiny ani im nebudú pomáhať pri ich
výrobe. Rozmiestnenie jadrových zbraní na území iných krajín bez odovzdania
kontroly nie je zakázané.
Dodržiavanie zmluvy monitoruje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA). Zmluva tiež podporuje mierové využitie jadrovej energie a umožňuje štátom odstúpiť od nej v prípade, že by ohrozovala ich najvyššie štátne záujmy.
Členské krajiny a neúčastníci
K zmluve sa pripojilo 191 krajín. Medzi členské štáty patrí Veľká Británia (1968), USA a ZSSR (1970),
Francúzsko a Čína (1992). V rokoch 1993-1994 sa k nej pripojili ako nejadrové
štáty aj Bielorusko, Kazachstan a Ukrajina po odovzdaní svojich jadrových
zbraní Rusku.
Naopak, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael sa k zmluve nepripojili. India prvýkrát testovala jadrovú zbraň v roku 1974, Pakistan v roku 1998. Severná Kórea zmluvu podpísala v roku 1985, ale v roku 2003 od nej odstúpila a v roku 2006 vykonala jadrový test. Izrael nekomentuje svoju jadrovú kapacitu.
Konferencie a budúcnosť NPT
Každých päť rokov sa koná revízna konferencia. V roku 1995 bolo rozhodnuté o neobmedzenom predĺžení platnosti zmluvy. V roku 2000 sa jadrové mocnosti zaviazali neuskutočňovať žiadne jadrové testy a redukovať svoj arzenál. Avšak v roku 2005 sa nepodarilo schváliť záverečný dokument a opatrenia na jadrové odzbrojenie sa nesplnili.
V roku 2010 bol prijatý Akčný plán na posilnenie zmluvy, ktorý zahŕňal aj snahy o vytvorenie zóny bez jadrových zbraní na Blízkom východe, čo sa však nepodarilo realizovať.
Konferencia v roku 2015 sa opäť venovala jadrovému odzbrojeniu na Blízkom východe, ale USA, Veľká Británia a Kanada odmietli podporiť záverečný dokument. Rokovania v roku 2022 sa skončili bez dohody, najmä kvôli rozdielnym postojom Ruska a západných štátov.
Súčasné hrozby a budúcnosť NPT
Zmluva o nešírení jadrových zbraní čelí viacerým výzvam. Rusko kritizuje rozširovanie jadrového arzenálu USA v Európe, zatiaľ čo Západ obviňuje Rusko z umiestnenia jadrových zbraní v Bielorusku (2023). USA navyše odstúpili od Dohody o otvorenom nebi (2020) a od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (2019), čo oslabuje režim kontroly jadrových zbraní.
Zložitou témou je aj spolupráca v rámci AUKUS (Austrália, Veľká Británia, USA), ktorá zahŕňa transfer technológií na stavbu jadrových ponoriek. Niektorí experti to považujú za de facto porušenie NPT.
Najbližšia revízna konferencia sa uskutoční v roku 2026 v New Yorku. Jej výsledky budú kľúčové pre budúcnosť globálneho nešírenia jadrových zbraní a medzinárodného mieru.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies