Zomrel posledný z tvorcov prvej sovietskej atómovej bomby

Isaak Khalatnikov sa narodil 17. októbra 1919 v Jekaterinoslave (dnes Dnepropetrovsk, Ukrajina). V roku 1941 vyštudoval fakultu fyziky Dnepropetrovskej štátnej univerzity so špecializáciou na teoretickú fyziku.

Počas vojny bol Khalatnikov poslaný do Moskvy, kde absolvoval kurz na jednej z vojenských akadémií a potom slúžil v moskovskom pluku protivzdušnej obrany.

V roku 1944 nastúpil na školu Ústavu fyzikálnych problemov Akadémie vied ZSSR a v roku 1946 začal svoju vedeckú kariéru ako vedecký pracovník.

Podieľal sa na sovietskom atómovom projekte – zaoberal sa výpočtom procesov prebiehajúcich v milióntinách sekundy počas výbuchu atómového náboja. Išlo o priamy výpočet sily atómovej bomby.

Atómovú bombu sa podarilo vypočítať tímu vedcov ku ktorým patril aj Khalatnikov, zjednodušením rovníc odvodnených teoretikmi. Ale aj tieto zjednodušené rovnice si vyžadovali veľa práce, pretože sa počítali manuálne, zdôrazňoval vedec.

Prvá sovietska atómová bomba bola úspešne testovaná 29. augusta 1949. A v roku 1952 bola Khalatnikovova práca ocenená Stalinovou cenou druhého stupňa. Následne sa Khalatnikov podieľal na výpočte prvého sovietskeho termonukleárneho náboja.

„Ukázalo sa, že výpočet vodíkovej bomby bol oveľa zložitejšou úlohou ako atómovej bomby. A to, že sa nám podarilo vyriešiť takúto úlohu „manuálnym spôsobom“, je samozrejme zázrak,“ napísal vedec.

Podľa neho vtedy v skutočnosti došlo k revolúcii vo výpočtových metódach riešenia matematických úloh. Prvý sovietsky termonukleárny náboj bol úspešne testovaný 12. augusta 1953.

Od roku 1965 do roku 1992 viedol Khalatnikov Ústav teoretickej fyziky Akadémie vied ZSSR, potom bol jeho riaditeľom. Zaoberal sa teóriou kvantových kvapalín, supravodivosťou, teóriou kvantového poľa, relativistickou hydrodynamikou, kvantovou mechanikou. Pracoval v oblasti všeobecnej relativity a kozmológie.