Dravce sa začínajú správať aj takto zvláštne. Čo robia a akú to má príčinu?

Aj vaša škola dnes prispieva k ochrane životného prostredia. Deti sú dnes v ekológii celkovo zdatnejšie.

Deti majú vyššiu vzdelanosť ohľadne ekológie a naozaj, dúfam, že už tá generácia po nás, ktorá nastúpi, tak už naozaj bude mať absolútne inak zaužívané, pretože pre nás väčšina tých nariadení funguje ako obmedzenia, čo sa týka ekológie, že nám príde niečo nelogické. Pre tie deti to už bude automatizované. Pretože sa narodili, že už chránime, už triedime.

Sme stále viac ekologickí?

Pre našich rodičov triedenie bolo niečo nové, na čo si museli zvykať. Tie deti sú pritom odmalička, čiže si myslím, že tie systémové opatrenia majú zmysel, avšak majú dlhodobé trvanie. Takže tie deti si to viac uvedomujú. A dúfam, že to tak bude ďalej, aby sme tú prírodu chránili čím ďalej viac.

Možno aj tým, že sa o tom viac hovorí.

Tí ľudia sa začínajú viac zaujímať o svoje zdravie, začínajú viacej chodiť do prírody. Viacej si všímať svet okolo seba. Myslím si, že aj táto aktuálna situácia k tomu prispieva, že tí ľudia boli doma, začali si viacej všímať svoje okolie a začínajú si ho viacej vážiť, ten moment, ktorý môžu stráviť vonku.

Nakoľko však zlý stav súvisí so spotrebou? Pretože veľa spotrebovávame.

My sa snažíme s deťmi neriešiť nejaké veľmi veľké témy, ktoré by sme nevedeli vyriešiť. Máme napríklad systém na zadržiavanie dažďovej vody. Máme vertikálnu záhradu, ktorá zadržiava dažďovú vodu. Máme zberné nádoby, takže práve v praxi sa im snažíme ukázať, že možno nezachránime planétu, ale ak by každý spravil aspoň malý kúsok toho, čo môže, v rámci svojej spotreby a v rámci svojho správania, tak by to tej planéte mohlo veľa pomôcť.

Kto teda škodí najviac?

Zároveň veľký pesimizmus panuje ohľadne firiem. Naozaj, máme pocit, že aktuálne trošku viac obmedzujeme ľudí, ako my máme všetko dodržiavať a veľké firmy, ktoré tých plastov denne míňajú kvantá. Myslím, že mali by sme ísť viacej do systémových riešení tých veľkých spotrebiteľov. Môžeme znížiť výrobu tých plastov. Ísť do hĺbky vecí a začať to riešiť u tých veľkých.

Napríklad, až neuveriteľné množstvo pitnej vody sa minie na umývanie nákupných centier. V múzeách či knižniciach sa používajú návleky a šetrí sa tak vodou, keďže sa podlaha umýva menej často.

Alebo by sa dal minimálne v mestách veľmi jednoducho urobiť systém zadržiavania dažďovej vody, keďže všade máme betónové plochy. A tá voda iba odchádza. Takže dala by sa presne takýmto spôsobom následne využívať. Ľudia si neuvedomujú, že tie betónové plochy zabraňujú tomu, aby voda vsakovala, odteká do riek, do mora, kde oslabuje slanosť vody, oslabuje prúdy, ja to vidím pri sokoliarstve, že sa menia prúdy, čo sa týka vzduchu.

Ako to?

Je to spôsobené práve otepľovaním prúdov, spomaľujú sa aj prúdy a sú to takzvané migračné prúdy, keď tie zvieratá veľmi prudko menia svoje správanie a trasy, ktorými migrujú. Pretože sú iné veterné prúdy a ony využívajú veľmi často tú termiku vetra. Napr. supy lietajú ponad celú Áziu, aj Európu, ale prelietavajú v obrovských výškach.

A ovplyvňuje to niečo?

Práve napríklad pri supoch sa momentálne rozmýšľa o zmene letovej výšky malých lietadiel, pretože supy tým, že ten prúd sa dostáva stále vyššie a vyššie, tak už začínajú lietať vo výške, kde už sú lietadlá. Je to naozaj veľmi nebezpečné, ak sa takýto obrovský vták s rozpätím krídel 3,5 metra dostane do nejakého motora, môže to spôsobiť vážnu katastrofu.

Takto teda vplývame aj na tú často spomínanú biodiverzitu.

Sami svojím správaním meníme správanie týchto zvierat. Meníme ich hniezdiská, meníme veľmi prudko systém, ktorý je veľmi krehký. A môže to byť problém, ktorý už nebudeme vedieť zvrátiť, lebo napr. sa menia migračné plochy, tým pádom sa mení aj hniezdna plocha, kde môže byť nejaký iný predátor, takže môže začať ubúdať daný druh. Takže my ako škola sme sa zapojili do viacerých záchranných projektov.

V praxi to znamená?

Snažíme sa tie chovy rozšíriť, kým ich je dosť. Aby sme v prípade, keď ich už dosť nebude, mali v jednom roku dostatočný počet mláďat, aby naozaj aj to odobratie z prírody malo nejaký význam.

Pokračovanie nabudúce. Prečítajte si aj prvú i druhú časť rozhovoru s Ondrejom Strakošom.