Prijatie Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 bolo pre Slovákov kľúčovým historickým okamihom. Tento dokument, ktorým sa Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi a odmietli vládu Uhorska, je považovaný za základný pilier pri vzniku Československej republiky.
V stredu 30. októbra uplynie 106 rokov od prijatia Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia. Tento významný dokument zohral kľúčovú úlohu v histórii slovenského národa, keď sa ním Slováci jednoznačne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi a potvrdili svoju podporu vznikajúcej Československej republike.
Deklarácia bola prijatá 30. októbra 1918 na zhromaždení viac ako 200 zástupcov slovenského politického a spoločenského života v Turčianskom sv. Martine, len dva dni po vyhlásení Československej republiky v Prahe.
Účastníci zhromaždenia v Martine sa stretli v budove Tatrabanky, kde prijali návrh deklarácie, ktorú vypracoval evanjelický kňaz a politik Samuel Zoch. Súčasťou rozhodnutia bolo aj vytvorenie Slovenskej národnej rady (SNR) s 25 členmi na čele s 12-členným výkonným výborom, čo dalo Slovákom nový zastupiteľský orgán.
Deklarácia slovenského národa jednoznačne odmietla právo uhorskej vlády konať v mene Slovákov a stanovila, že jediným oprávneným zástupcom slovenského národa je SNR. Táto deklarácia v skutočnosti predstavovala vyhlásenie nezávislosti Slovenska od Uhorska a prihlásenie sa k novému zväzku s českým národom.
Zaujímavosťou zostáva, že delegáti martinského zhromaždenia nemali počas prijímania deklarácie presné informácie o udalostiach v Prahe, keďže správy o vyhlásení Československej republiky sa k nim dostali až večer toho istého dňa prostredníctvom politika Milana Hodžu, ktorý dorazil z Budapešti.
Aktuálne informácie o udalostiach v Prahe si vyžiadali úpravu textu deklarácie: vypustila sa požiadavka samostatného zastupovania Slovákov na mierovej konferencii, pretože túto úlohu malo prebrať Československo ako nový, spoločný štát.
Martinská deklarácia obsahovala aj výzvu na okamžitý mier a uznanie sebaurčenia slovenského národa, čím sa prihlásila k princípom, ktoré svet vtedy formuloval ako podmienky pre povojnový svetový poriadok.
Požiadavky slovenských predstaviteľov v deklarácii našli odozvu v širšom kontexte medzinárodného práva, najmä v stanoviskách amerického prezidenta Thomasa Woodrowa Wilsona. Deklarácia sa preto stala jedným zo základných dokumentov, ktorý prispel k zrodu Československej republiky.
V súčasnosti si Slovenská republika každoročne pripomína prijatie Deklarácie slovenského národa ako pamätný deň, a to 30. októbra. Pri príležitosti 100. výročia v roku 2018 sa tento deň jednorazovo slávil ako štátny sviatok, čo odráža význam deklarácie nielen pre vznik Československa, ale aj pre neskorší vývoj samostatnej Slovenskej republiky.
"V Turčianskom Svätom Martine sa v tento deň zišli národní buditelia, inteligencia, politickí činitelia a prihlásili sa k sebaurčovaciemu právu národov. Ustanovili Slovenskú národnú radu ako jedinú, ktorá môže vystupovať za záujmy Slovákov," priblížil šéf slovenskej diplomacie pri príležitosti 106. výročia prijatia Martinskej deklarácie a pripomenul, že účastníci martinského zhromaždenia v danej chvíli nemali informácie o udalostiach z 28. októbra toho roku v Prahe, kde bola vyhlásená Česko-Slovenská republika.
Nevedeli, či budú víťazné mocnosti súhlasiť s oddelením Slovenska od rozpadajúceho sa Rakúsko-Uhorska, a zároveň štátny aparát monarchie všade stupňoval vojenské a policajné represie. Napriek tomu mali podľa jeho slov odvahu a prihlásili sa k spoločnému štátu.
"Dnes vieme, že to bolo dôležité rozhodnutie, pretože to bol náš prvý štát, v ktorom malo Slovensko zastúpenie. Česi sa 28. októbra prihlásili k Slovensku a 30. októbra Slováci prostredníctvom Martinskej deklarácie k Česku. Bol to zárodok našej súčasnej štátnosti – samostatnej Slovenskej republiky," zdôraznil minister Juraj Blanár a vyzdvihol vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a Českom: "Na svete snáď neexistujú dva národy, ktoré by spolunažívali tak blízko vedľa seba a mali tak jedinečné vzťahy. Spoločne sme s prestávkou žili v jednej republike takmer 70 rokov, a to je niečo, čo formovalo našu históriu, kedy si Slovensko aj Česko budovali svoje suverénne miesto vo svete."
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR si 106. výročie vzniku Česko-Slovenskej republiky uctil položením venca pri Pamätníku československej štátnosti na Vajanského nábreží v Bratislave.
S prezidentom SR sa v pondelok 28. októbra 2024 zároveň zúčastnil na slávnostnej recepcii Veľvyslanectva Českej republiky na Slovensku v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies