Ach, tá myseľ si nedá pokoj. Toto sú príklady toho, aké zlo môže narobiť

Vo svojej podstate je to jej práca, nemá zaháľať ako taká naničhodnica, má myslieť. Ale povedzme si úprimne, niekedy sú jej úsudky mylné. A potom čo? Niekedy sa to napraviť dá, inokedy zostanú oči pre plač. Alebo ani to nie.
 
Neotvorený list
 
Istý mladý Holanďan bol už dlho odcestovaný z domu. S otcom udržiaval sporadický kontakt, alebo lepšie napísané, skoro žiadny. Dostal sa však do šlamastiky a zrazu si spomenul, odkiaľ pochádza. Začal byť chorľavý a majetok sa mu míňal, nuž napísal svojmu otcovi list. Prosil ho o pomoc, nech mu pošle peniaze, vysvetlil mu, že je vo finančnej tiesni.
Čakal teda a čakal, napokon sa dočkal. Pošta dorazila, ale mladíka neminulo sklamanie.
 
Otec neposlal peniaze, len list. Odfrkol si, ani si nedal námahu, aby si riadky prečítal.
 
Žil si po starom, choroba postupovala, mesiace sa menili na roky, až sa zdravotný stav natoľko zhoršil, že sa ocitol na konci dní. Smrť už sa približovala, dupotala, už sa šla po neho natiahnuť. A tu zrazu, z posledných síl, spomenul si na otcov list a vytiahol ho zo skrýše. Keď si ho konečne prečítal, srdce sa mu rozlomilo na drobulinké čiastočky.
 
Otec mu totiž písal, že má prísť domov. Že len čo príde, všetko bude jeho. Má pre neho pripravenú farmu a črtá sa pred ním krásna budúcnosť. Koľká to škoda, že mladík v tvrdohlavosti zahodil príležitosť. Potvorská myseľ urobila záver, že otec mu nepomôže, že sa na neho vykašľal a pravda bola pritom úplne inde.
 
Hádka
 
Lenka s priateľom trávili pokojnú nedeľu. V istom okamihu si ale všimla, že je akýsi iný. Zdal sa jej odťažitý. Pomyslela si, že sa na ňu hnevá. Že zasa mu niečo prekáža.
 
„Hneváš sa?“ pýtala sa ho asi dvakrát.
On zakaždým pokrútil hlavou a ona si v mysli pomyslela, že určite len nechce priznať, ako to je. Viac neskúmala, lebo si už vopred pomyslela, čo ho trápi.
 
Rozhodol sa, že pôjde domov, ale sľúbil, že večer ju opäť navštívi. Zachmúrená sedela na posteli, ledva ho pozdravila na rozlúčku. Až večer vysvitlo, že jeho trápilo niečo iné. Nie hnev, ale doľahla na neho smutná nálada. Úprimne jej povedal, že niekoľko nocí nespal, a preto je akýsi nesvoj. Že je napätý a dolieha na neho ťarcha posledného týždňa. Lenke bolo ľúto, že súdila bez poznania skutočnosti. A ešte viac jej bolo ľúto, že sa vec odhalila, až keď spustila hádku a výčitky, prečo sa na ňu stále hnevá, keď sa k nej večer vrátil.
Nuž čo sa dá robiť, myseľ, tá zatúlaná, vždy múdra. Ešteže to dopadlo takto.