Agrorezort obmedzuje špekulácie s pôdou, v nájmoch poľnohospodárskej pôdy bude poriadok

„Poľnohospodárska pôda je základnou komoditou v agrosektore. Doteraz nastavané znenie zákona často zneužívali špekulanti, aby získali poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodárske účely, alebo aby pýtali od poľnohospodárov premrštené sumy za nájom. Témy dnešných dní sú aj dôsledkom nesprávneho nastavenia tohto zákonu v minulosti. Novelou sme vyšpecifikovali viaceré oblasti, kde sa v praxi vyskytovali komplikácie. Zlepšili sme tiež možnosti získať poľnohospodársku pôdu pre malých i stredných farmárov a samostatne hospodáriacich roľníkov,“ uviedla Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR).

Ministerka Matečná. Foto: TASR

Novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov schválila NR SR v koncom minulého roku a účinnosť nadobudla 1. mája 2018.

Výraznou zmenou v zákone je koniec automatickej prolongácie nájomných zmlúv, čo pomôže malým a stredným poľnohospodárom i samostatne hospodáriacim roľníkom (SHR). Na automatické predlžovanie nájomných zmlúv sa sťažovali najmä bežní občania a menší poľnohospodári, ktorí sa kvôli nej nevedeli dostať k vlastnej pôde. Komplikovalo to aj poskytovanie priamych platieb, keď si nárok na podporu uplatňoval tak doterajší nájomca titulom automatickej obnovy nájomného vzťahu, ako aj subjekt, s ktorým prenajímateľ uzatvoril novú nájomnú zmluvu. Novela však nijako nenarúša podnikateľské prostredie, práve naopak. Pokiaľ si nájomca riadne a včas plnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, má prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy za nájomné v obvyklej výške.

Novela zároveň upravuje maximálnu dobu nájmu. Doteraz v praxi zaužívaných 25 rokov (uplatňovali sa od r. 2013) skracuje aj vzhľadom na nové používané technológie v agrovýrobe na 15 rokov.  Od 1. mája 2018 sa upravuje aj dĺžka výpovednej lehoty, a to v prípade, že ide o nájom pozemku určeného na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutý na dobu neurčitú. Novela v tomto prípade jasne stanovuje výpovednú dobu na päť rokov.

Novela taktiež precizuje, čo je pozemok na poľnohospodárske účely. V prípade pozemku, zastavanej plochy a nádvoria zákon stanovuje minimálnu výšku nájomného. Zákon tak zabraňuje sporom, kedy vlastníci žiadali vysoké nájomné s odôvodnením, že ide o stavebné pozemky, napriek tomu, že mal byť pozemok využívaný na poľnohospodárskej účely. Ak nedôjde k dohode zmluvných strán, výška nájomného bude počítaná ako minimálne dvojnásobok výšky priemerného nájomného v danom katastrálnom území na ploche jeden hektára. Týka sa to pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, ďalej ak ide o pozemky zastavané stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely (tzv. bývalé hospodárske dvory) alebo iné pozemky, pokiaľ sú prenechané na poľnohospodárske účely. Výrazne sa tak zjednoduší a zrýchli celý proces určovania výšky nájomného. Doteraz sa nájomné stanovovalo podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, čo znamenalo, že do celého procesu vstupovali súdy. Údaje o výške nájomného budú zverejňovať okresné úrady za uplynulý rok vždy k 30. júnu nasledujúceho roka. Prvý údaj dostupný za rok 2018 bude dostupný v roku 2019.

Ide o novelu zákona, ktorá prešla nebývalou odbornou diskusiou. V procese prípravy agrorezort komunikoval so všetkými dotknutými samosprávami organizáciami poľnohospodárov. Už na jar k návrhu novely prebiehali okrúhle stoly. „Návrh novely vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR. Vytvorili sme ňou podmienky pre prístup k pôde pre mladých a malých poľnohospodárov, pričom však zásadne nenarušila stabilitu podnikateľského prostredia doterajších nájomcov. Novela zákona získala v Národnej rade SR širokú podporu, keď ju v treťom čítaní podporilo až 123 poslancov, čo pri obdobnom obsahu prerokúvanej právnej úpravy nemá obdobu,“ dodala G. Matečná.