Aj toto leto pokračuje konzervovanie ruín kostolíka nad obcou

Dobrovoľníci z občianskeho združenia Dubova Colonorum pokračujú aj počas tohto leta v konzervovaní ruín starého kostolíka, dominanty nad oravskou obcou Sedliacka Dubová. Práve dnes sa v stanovom tábore, svojsky odrezanom od civilizácie, vystriedali dve 30-členné družiny mladých ľudí z celého Slovenska.
      Rovnomenný projekt začal písať svoju históriu v roku 1998. „Naším zámerom je zakonzervovať kostolík v jeho aktuálnej podobe. Plne funkčných chrámov je mnoho, ale takýchto nádherných zrúcanín so špecifickou atmosférou nie. Po severnom múre sa teraz snažíme vápennou maltou staticky zaistiť aj južný, aby sa ďalej nerozpadával a neohrozoval turistov. Potom sa pustíme aj do veže, no nechceme ani ju nanovo zastrešiť. Najkrajšou strechou je predsa otvorená obloha,“ povedal TASR Erik Herceg zo Šintavy.
      Pre zamestnanca jedného z najväčších mobilných operátorov bolo uplynulých 12 dní zároveň oddychom od civilizácie. „Žijeme tu ako mnísi v 14. storočí, odkedy sa dochovali prvé zmienky o tomto kostolíku. Tábor má kresťanské základy, no je otvorený pre každého, kto vyznáva pokoj a dobro,“ spresnil Herceg a zdôraznil tradičné pravidlá pobytu bez alkoholu, cigariet, mobilov, hodiniek a elektriny.
      „Náš denný poriadok vyzerá tak, že vstávame zároveň so slnkom. Nasledujú ranné chvály a tzv. plný bruch ranný. Po ňom odchádzame na panské, čiže pracujeme na záchrane kostolíka. Po obede sa hravou formou venujeme nášmu spoločenstvu,“ pokračoval s tým, že každý účastník dostane jedinečné meno, aby sa trochu odpútal od civilného života. Napríklad jeho priatelia volajú Eliáš.
      Hlavnou gazdinou v tábore nad Sedliackou Dubovou bola vyštudovaná lekárka Ľudmila Bujdáková, alias Lavenda z Nových Zámkov. „Spolu s mojimi tromi pomocníčkami sme varili pestrú stravu pre všetkých,“ uviedla. Nadšená odchádzala domov aj Šalianka Katarína Košťálová, alias Kajla. „Bola som tu prvýkrát. Prekvapilo ma, že úplne cudzí ľudia vytvorili za krátky čas takú úžasnú partiu. Ťažko sa mi s nimi lúči. O rok určite prídem znova,“ dodala.
      Podľa starostu Ladislava Tomáňa má pre Sedliacku Dubovú spomínaný dobrovoľnícky projekt, podporený viacerými nadáciami, dlhodobo veľký význam. „Žiadna samospráva nemá peňazí nazvyš a títo mládežníci si dokážu poradiť bez veľkých finančných prostriedkov. Podľa jednoduchých vrchných odevov ich voláme vrecári. Priznám, že naši obyvatelia sa spočiatku obávali, čo je to za partia, no keď zistili, že sú to ľudia na úrovni, ktorí robia našej obci iba dobré meno, pôvodné obavy sa zmenili na každoročné radostné očakávanie, že k nám opäť zavítajú,“ dodal.

Zdroj: TASR