Aj vy sa radi porovnávate? Možno trpíte syndrómom falošnej viny

Možno až príliš dobre viete, o čom hovorím. Vždy sa skrátka nájde niekto, kto niečo robí lepšie, viac, kto to dokázal a vy nie, kto nespravil chybu a vy áno, kto napreduje a vy.... A nie, nestačí jedna taká osoba, s ktorou sa budete porovnávať, vy si ich nazbierate hneď niekoľko! S jedným si budete porovnávať dokonalú kariéru, s druhým skvelý život, sebavedomie, šarm, priateľov, s tretím finančnú situáciu, s tamtou šatník, postavu a nový rúž, s tou komunikačné schopnosti, s ním jeho talenty, s inými followerov, disciplínu, vôľu, výkonnosť, spontánnosť, kreatívnosť...

 Nie, teraz nehovorím o porovnávaní založenom na žiarlivosti, či závisti. Vo večnom porovnávaní sa s druhými dokáže mať prsty aj obyčajný pocit viny! Duch viny je macher, využíva všetky cesty, prostriedky a fígle, ako sa nám zavŕtať priamo do stredu mysle a rozložiť celý život. Dokáže pokaziť veľké aj malé veci, vkradne sa do našich každodenných situácií, oberá nás o radosť, energiu, odvahu, sny.

Nedávno sa mi stala v súvislosti s týmto falošným pocitom viny jedna priam zábavná vec. Počúvala som na youtube už dlhšie istého amerického rečníka, kazateľa, rečovo veľmi obdareného, vášnivého, zapáleného pre vec, s talentom vystihnúť podstatu, a ešte aj vniesť do všetkého vtip. Na jednej strane mi tie videá nesmierne pomáhali, inšpirovali ma, ťahali dopredu. No občas sa mi stávalo, že som sa jednoducho naštvala, alebo sa začala cítiť veľmi nepríjemne, až tak, že som video musela zastaviť a začať robiť niečo celkom iné.

Keď som sa potom Boha v modlitbe pýtala čo to vlastne znamená, či mi teda tie videá pomáhajú, alebo škodia, a či ich mám alebo nemám sledovať, dostala som šokujúcu odpoveď: Vraj sama sebe škodím tým, že sa s tým kazateľom porovnávam! Prekvapená som si uvedomila, že je to pravda. V kútiku duše som si občas pri jeho počúvaní vyčítala milión vecí. Prečo nie som taká odvážna. Taká vyrovnaná. Prečo nemám presne taký istý zmysel pre humor. Prečo som tak briskne nedokázala vystihnúť tú tému ja. Prečo niekedy neviem tak pohotovo reagovať. A vôbec, prečo nemám taký kanál na youtube a toľko sledovateľov!

Boh mi tiež láskavo ukázal, aký je to nezmysel – porovnávať sa a tým človekom. Už len tým, že je to muž! Ale aj preto, že vyrastal v celkom iných podmienkach, prostredí. Bol formovaný niečím celkom iným. Jeho životná cesta bola od detstva absolútne iná. Ľahšia? Ťažšia? To už by bolo na celkom inú debatu, v ktorej by sa možno ani nenašla jednoznačná odpoveď.

Tak či tak, to, že som si vzala do hlavy porovnávať sa s týmto človekom, ma občas dokázalo celkom zaplaviť pocitmi falošnej viny, ktoré so sebou prinášali aj frustráciu, smútok, hnev a nútili ma prestať počúvať. A teda prestať sa sýtiť niečím užitočným. Len preto, že som sa dokázala  obžalovať z toho, že nie som ako on!

A keby len to, niekedy som neskončila len pri tom, ale naťahala na seba bremeno ďalších očakávaní. Okrem toho, že by som mala byť taký pohotový, vtipný a sugestívny rečník ako tento chlapík, mala by som tiež spievať ako Bocelli, písať ako C. S. Lewis, byť vo forme ako Janko Volko, mať byt stále, 24/7 zo škatuľky, nemať žiadne slabé emočné chvíľky, mať dokonalý denný režim, byť stále užitočná, milá, krásna, výkonná, vedieť napísať referát po taliansky na tému aplikácia numerických metód na žiarenie a šírenie svetla, a ešte aj zachrániť celý svet!!!?

Niekedy si to naozaj robíme. Hľadíme na ľudí okolo seba, či už v reálnom živote, alebo v médiách a necháme si vsugerovať, že by sme mali dokázať to všetko, čo on/ona, plus ešte o sto kíl viac. A bez ohľadu na náš životný príbeh, pozadie, skúsenosti, momentálne možnosti si to vyčítať. Je to nezmysel a klamstvo, no napriek tomu nám ho duch viny bude podsúvať. Ak mu to dovolíme.

Áno, Boh chce, aby sme sa hýbali dopredu. Je to jeho prirodzenosť, je Bohom rastu a napredovania. Rád s nami kráča ďalej, ukazuje nám veci vpredu, rád nás učí nové. No pre každého z nás má tie naše noty! Pre každého má napísanú osobitnú, nádhernú a jedinečnú skladbu. Ktorá môže byť zahraná vtedy, keď pôjdeme notu po note a podľa určeného tempa skladby.

Niekedy sa príliš necháme rozptyľovať tým, čo hrajú iní. Chceme napodobňovať. Chceme byť druhými. Aby sme mali dobrý pocit? No ten sa takto nikdy nedostaví. Skutočnú radosť a naplnenie získame vtedy, keď sa budeme zameriavať na tú našu životnú skladbu. Ponárajme sa s radosťou do nej, preciťujme každý tón, spoznávajme sa v nej tak, ako ju Boh pre nás napísal.

 Máme pred sebou svoju cestu. Dnes aj zajtra je pred nami nejaká naša úloha. Na tú hľaďme. Hľadajme najlepší ďalší krok. NEXT BEST STEP. Učme sa umeniu tohto najbližšieho kroku! Doprajme si svoju pieseň. Nech môže znieť pre druhých stále hlasnejšie. Zamilujme sa do nej!  Lebo ten, čo nás stvoril sa do nej zamiloval už dávno. A chce, aby tú svoju skladbu spoznal každý z nás. Nechce, aby sme sa bičovali porovnávaním s druhými.

Motivovať? Áno. Inšpirovať? Áno. Povzbudiť? Áno. Naučiť sa? Áno. To všetko sú pozitívne veci, sprevádzané dobrou, konštruktívnou emóciou. No tam, kde nastupuje seba odsudzovanie, žaloba, zadupávanie sa, zosmiešňovanie, pálivé klamstvá typu: „Aj tak si tu nanič, už nikdy nič nestihneš, si pozadu, si slabší, si neschopný a lenivý...“, tam si môžeme byť istí, že to nie je božia inšpirácia, ani ambícia, ale hnusný duch falošnej viny.

Posvieťme si na túto vinu a nedajme jej ďalej rásť! Zastavme ju už v zárodku. Hľaďme jej do očí a vysmejme ju. Pozrime sa jej na zúbok, prečo prišla, v čom nás chce zastaviť. Nenechajme sa ňou manipulovať, zastrašiť a odstaviť od všetkých dobrých vecí, ktoré nás v živote čakajú. Prestaňme byť k sebe krutí a nechcime na sebe niesť bremená všetkých okolo seba. Spievajme podľa nôt, ktoré nám niekto múdrejší vložil do srdca. Majme súcit s tým, kto sme, odkiaľ sme prišli, čo všetko máme za sebou. A prijmime to. Potom vieme prijatie a súcit dávať aj druhým.