Ak chceme vidieť dobré dni, potom robme toto

Nikto netvrdí, že sa máme nasilu smiať, že ak nám ktosi polámal srdce, tak nad tým treba len mávnuť rukou. Ale sú isté záležitosti, ktoré, ako veríme, dokážu veľa spraviť. Neveríte? Nuž vyskúšajte.

Oslavovať

Človek je tvor sebakritický. Niektorí z nás to v sebe majú rozvinuté viac, iní menej, ale v určitej miere to tam je. Predstavte si napríklad situáciu. Čosi varíte a zrazu sa vám ryža rozletí kade-tade. Čo urobíte okrem toho, že sa dáte do zbierania a upratovania?
 
Ach, som taká nemožná.
 
Prečo len nie som schopný urobiť aspoň jednu vec poriadne?
 
A zoznam by mohol pokračovať, až by sa pridali aj vulgarizmy pre tých, ktorí ich hojne pri podobných príležitostiach používajú. Nadávať na seba, to vieme. Ale čo tak sa pre zmenu pochváliť?
 
Kazateľka Joyce Meyer radí, aby sme oslavovali svoje úspechy. Aby sme sa vedeli aj pochváliť. Aby sme boli ochotní obzrieť sa dozadu a uznať, že sme prešli v živote kus cesty, a hoci nie sme dokonalí a ďalší kusisko je pred nami, tak predsa len sme dosiahli veľa.
 
Kvetka sa celý život podceňovala a kritizovala. Vždy dala všetko, čo sa jej týkalo, do úzadia. Ale Boh ju začal uzdravovať, a tak sa pomaly posúva vpred.
 
Teraz mala meniny a rozhodla sa ich osláviť. Nič veľké. Len posedenie. Cestovinový šalát, trochu slaného, trochu sladkého. A najmä dobrá nálada.
 
Takže oslavujme. Úspechy, sviatky, alebo len skutočnosť, že sme nažive.

Zapisujme

Je veľmi dobré a užitočné písať si denník. Psychológovia by vedeli rozprávať o účinkoch na ľudskú dušu, my však napíšeme len toľko, že písanie denníka pomáha prečistiť si emócie, zapamätať si dôležité a uchováva pekné zážitky pre radosť, škaredé pre poučenie.

Názory iných

Ak chceme, aby naše dni boli krajšie, potom nemôžeme lipnúť na názore iných. Nechápte to zle, sme si vedomí, že druhých ľudí potrebujeme, lebo tak to raz Boh zariadil a vymyslel to vskutku múdro. Lenže keby sme sa mali nechať vždy rozhodiť mienkou niekoho iného, keby naša nálada vždy závisela od toho, či nás či to, čo robíme, niekto schváli alebo nie, mohli by sme sa právom považovať za najnešťastnejších. Lebo je nešťastie urputne sa držať myšlienok iných. Oni majú žiť svoje, my svoje. A ten, na koho názore naozaj a opravdivo záleží, je iba a jedine Boh. Jeho sa dopytujme, Jeho hľadajme, Jeho chcime predovšetkým potešiť.