Ak vláda dodrží rozpočtové plány, nepotrebuje zmeniť dlhovú brzdu

Kabinet pritom v minulý týždeň schválenom programe stability síce ustúpil od ambície vyrovnaného rozpočtu v roku 2018, navrhuje však mierne prebytkový rozpočet verejnej správy už o rok neskôr, teda v 2019.

„Treba si uvedomiť, že ak vláda pôjde podľa tých plánov, ktoré má v oblasti deficitu, tak ju dlhová brzda nejakým spôsobom nelimituje. To znamená, že nie je ani nejaký dôvod hľadať dodatočný priestor, ak teda tie plány, ktoré sú v programe stability, platia,“ povedal Ódor. Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko však pripúšťa, že zmena metodiky pri posudzovaní úrovne dlhu z hrubého dlhu na čistý by nemusela byť problémom. Dôležité by však podľa neho bolo, aby v takom prípade bol čistý dlh nezávisle vykazovaný a potvrdzovaný Eurostatom, aby teda nešlo o číslo vyplývajúce z nejakých prepočtov napríklad na ministerstve financií.

Úprava dlhovej brzdy tak, aby umožňovala vyššie investície, by však podľa Šramka už problémom byť mohla. „Postaviť to na tom, že momentálne sa dokážeme lacno refinancovať je z dlhodobého problémom, pretože to obdobie nízkych úrokových sadzieb pre štátne dlhy nebude trvať donekonečna,“ tvrdí. Z pohľadu dlhovej brzdy a filozofie zákona je totiž jedno, akým spôsobom dlh vzniká, či z investícií, alebo z prevádzky. „Ale treba si počkať na nejaký konkrétny návrh, ako by to malo vyzerať a potom k tomu dáme aj ako rozpočtová rada oficiálne stanovisko,“ dodal Šramko.

Podľa Ódora by však bolo, aj vzhľadom na vlaňajšie výsledky rozpočtu verejnej správy, na mieste skôr zavedenie výdavkových limitov. Vlaňajší deficit totiž napokon podľa Eurostatu dosiahol až takmer 3 % hrubého domáceho produktu, kým rozpočtovaný bol na úrovni 2,49 % výkonu ekonomiky. „To čo naznačuje aj plnenie roka 2015 je, že prioritnejšou otázkou môžu byť skôr výdavkové limity, ktoré by nejakým spôsobom obmedzovali navýšenie výdavkov oproti štátnemu rozpočtu, aby zabezpečili ľahšie splnenie plánovaných deficitov,“ konštatoval člen RRZ.

Znovunastolenie diskusie o otvorení dlhovej brzdy avizuje nová vládny kabinet v samotnom programovom vyhlásení. Zámerom má byť po širokej odbornej a politickej diskusii nájsť ústavnú väčšinu potrebnú na reformu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom má byť pritom najmä dosiahnuť neutralitu tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska.

Rozhovory o možnom otvorení ústavného zákona a jeho zmene tak, aby bral do úvahy čistý dlh a uvoľnil štátu ruky pri riadení dlhu, sa v posledných rokoch objavovali častejšie, k samotnej zmene však zatiaľ nedošlo. Proti takejto zmene, ktorá by umožnila štátu vyššie predzásobenie hotovosťou, sa v minulosti nestavali ani predstavitelia vtedajšej opozície, ani vlády. Nikdy však neskončili pri konkrétnom návrhu. Minister financií Peter Kažimír však ešte v októbri minulého roka pripustil, že po tohtoročných parlamentných voľbách by sa podobné rozhovory mohli zopakovať.

Kažimír pritom aj vlani vyhlásil, že súčasné nastavenie dlhovej brzdy spôsobuje určité problémy, najmä pri riadení štátneho dlhu. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti totiž pri sankčných pásmach dlhu berie do úvahy hrubý dlh, ktorý zahŕňa aj hotovostnú rezervu štátu na jeho účtoch. Teda peniaze, ktoré nespotrebuje, ale ich má pripravené na financovanie svojho dlhu. Správca dlhu, štátna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, tak musí pri predajoch štátnych cenných papierov dávať pozor aj na to, aby si nepožičal priveľa a nezvýšil tak úroveň dlhu nad stanovenú úroveň. Pri výhodných podmienkach na finančných trhoch sa tak štát nemôže zásobiť väčšou hotovosťou, ako mu umožňujú pravidlá ústavného zákona.