Vianočné sviatky každoročne na celom svete slávia miliardy ľudí, či už ich oslavujú ako kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, alebo ich vnímajú ako obdobie, keď sa zvykne pri vianočnom stole stretávať celá rodina. Takmer všetky kresťanské cirkvi Vianoce považujú spolu s Veľkou nocou za najvýznamnejšie kresťanské sviatky.
Hoci nekresťania a ateisti ich všeobecne považujú skôr za sviatky pokoja a mieru a nepoukazujú na ich kresťanský aspekt, Vianoce a dátum 25. december sú tak či tak spojené s narodením Ježiša Krista.
Narodenie Ježiša Krista
Samotný dátum 25. december je skôr tradíciou a pravdepodobne sa ani nezhoduje so skutočným historickým dňom narodenia Ježiša Krista. Do 4. storočia sa Vianoce dokonca oslavovali až 6. januára. Ako cirkevný sviatok sa 25. december po prvýkrát spomína vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov (Depositio Martyrum) z roku 336.
Znovuzrodenie slnka
Voľba práve tohto dátumu môže súvisieť s rímskym sviatkom slnečného božstva, takzvaného Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka – ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s dátumom zimného slnovratu. Aj niektorí raní kresťanskí autori spájali narodenie Krista so sviatkom znovuzrodenia slnka.
Židia verili, že...
Iný názor na pôvod dátumu oslavovania Vianoc prezentuje americký profesor a historik William Tighe, ktorý tvrdí, že tento dátum vôbec nesúvisí s rímskym pohanským sviatkom a raní kresťania si ho vybrali preto, lebo Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli. Preto k predpokladanému dátumu Kristovho ukrižovania (25. marec) jednoducho pripočítali deväť mesiacov a 25. december potom považovali za deň narodenia Ježiša Krista.
Pravoslávni kresťania na Ukrajine a v Rusku oslavujú narodenie Ježiša Krista podľa juliánskeho kalendára, teda 7. januára gregoriánskeho kalendára. Na tento deň, vďaka 13-dňovému posunu, 25. december totiž pripadá.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies