Ako meníme veľkonočné zvyky, v čom sme stále výnimoční a čo značilo okované vajíčko?

V ostatnom období na Slovensko začali prenikať nové zvyky. Slováci však najmä na vidieku stále dodržiavajú niektoré tradície, ktoré k Veľkej noci jednoducho patria. Ako prezradila odborníčka, tradície a zvyky sa formovali celé stáročia, no keďže dnes žijeme inak, ako naši predkovia, niektoré zvyky už nedodržiavame a osvojujeme si nové.

„Na vidieku sa ešte čiastočne zvyky dodržiavajú, napríklad svätenie jedál v košíkoch ráno na Veľkonočnú nedeľu, šibanie a polievanie dievčat. V mestách sú to skôr zvyky zo západnej Európy typu hľadania vajíčok v parkoch. Je to aktivita pre rodičov s deťmi,“ uviedla.

Slováci začali hojne využívať voľné veľkonočné dni aj na dovolenky na horách či pri mori. „Je to dané tým, že necítia potrebu slávenia Veľkej noci ako kresťanského sviatku, chcú si užiť dni voľna na svoje aktivity,“ vysvetlila etnologička.

Aj napriek tomu sme podľa Nádaskej zo zahraničného pohľadu v niečom stále výnimoční. „Udržalo sa tu ešte ľudové šibanie a polievanie dievčat a na vidieku spoločné zábavy na večer Veľkonočného pondelka,“ povedala.

Prečítajte si tiež: REPORTÁŽ Kresťania majú Veľkú noc, ako prežíva sviatky jari židovská komunita?

S Veľkou nocou sú jednoznačne spojené kraslice. Nie všetky vajíčka však v minulosti boli maľované.

„Veľkonočné kraslice obyčajne maľovali ako dar mladé slobodné dievčatá pre šibačov a kúpačov. V minulosti však, ak sa chcel kováčsky tovariš stať majstrom, musel okovať 'výdušok' slepačieho vajíčka. Išlo o majstrovské dielo, keď sa vajíčko okovávalo rôznymi prekrásnymi kováčskymi vzormi. Okuté vajíčko malo veľkú cenu a v minulosti otváralo tovarišovi cestu k prijatiu medzi majstrov kováčov,“ prezradila.

Vajíčko tvorilo a stále tvorí aj významnú zložku veľkonočných pokrmov. Napríklad na Bielu sobotu sa rodina zhromaždila okolo vyzdobeného stola a rozdelila si vajíčko tak, aby každý člen dostal aspoň kúsok. Symbolizovalo to súdržnosť rodiny.

Samotné vajce je symbolom nového života a plodnosti. „Jedávali sa najmä uvarené na tvrdo alebo ako obradové jedlá, napríklad praženica s mladými žihľavovými lístkami, stratené kura alebo špeciálne veľkonočné jedlo z vajec, údeného mäsa, klobások, žemlí, strúhanky. Jeho príprava sa líšila podľa regiónov, podobne ako jeho názov (veľkonočná alebo vajcová baba, polnina, syrek, hrudka, baránek a iné), ale vždy sa doň dávalo veľmi veľa vajec,“ ozrejmila Nádaská.

Katarína Nádaská

V minulosti patrilo k hlavným jedlám pečené jahniatko alebo kozliatko, ktoré konzumovali s domácim veľkonočným chlebom. „Dnes sa v mnohých rodinách pečie veľkonočný baránok z piškótového cesta, bábovka, ale aj rôzne druhy moderných zákuskov a torty.“

Ostatné dva roky poznačila slávenie Veľkej noci pandémia koronavírusu. Aký dopad bude mať táto „prestávka“ na dodržiavanie tradícii?

„Myslím si, že ľudia si konečne vynahradia to, že sa dva roky nemohli stretávať, a tento rok si to spoločne užijú aj so zvykmi, ktoré má každá rodina svoje vlastné,“ uzavrela etnologička.

Možno vás zaujme: RECEPTY Varte ako MasterChefka! Veľká noc môže vyzerať aj moderne. Ukážeme vám, ako na to!