Niektorí ju pijú, aby boli schopní prekĺznuť dňom s trochou sily, iní len tak, lebo v chuti našli zaľúbenie. Vonia tak, ako nevonia nič, je zvláštna a tajomná, dokonalá aj nedokonalá a rozmanitá ako život sám.
Káva vznikla tam, kde ešte ľudia nemali to, čo máme my, na územiach takých vzdialených, takých odlišných.
Pravdou je, že v súvislosti s kávou povstalo viacero rozprávačov, každý priniesol legendy, ako asi vošla medzi ľud, prečo opantala zmysly, prečo prežila storočia a tisícročia.
Vraj to bolo tak, že istý pastier, jednoduchý a plniaci si svoje povinnosti, v 9. storočí na etiópskych pastvinách sledoval kozy. Teda nesledoval ich len tak, mal to na starosti a fascinovalo ho, že len čo milé kozy okúsili neznáme bobule, zrazu boli nevídane čulé. Kde sa len vzala energia a vari je to naozaj tak, ako si myslí?
Opát
Pastier nelenil, a čo videl, ihneď zvestoval miestnemu opátovi, ktorý, ako sa traduje, bobule vzal, uvaril a vychystal prvý nápoj z kávy.
Ako to však už býva, rôznia sa verzie, čo sa skutočne udialo s opátom, keď sa mu pastier zdôveril a zvyšné dve zachované nie sú až také pozitívne. Jedna tvrdí, že čokoľvek spojené s kávou označil za dielo diabla, teda za čosi nečisté, odporné. Druhá zasa poukazuje na to, že nie každému zachutilo, a keď teda opát opáčil, nechcel to piť, zvraštil tvár, lebo mu to pripadalo akési horké.
S otrokmi
Na základe faktov možno prehlásiť, že káva sa objavila v Arábii spolu s africkými otrokmi a jej konzumovanie bolo iné, než na aké sme zvyknutí. Kávové čerešne a listy sa prispôsobovali tak, aby z nich boli dostupné výluhy, povzbudzujúce človeka do práce.
Napríklad takí africkí pastieri sa vyznačovali naozaj veľkou vynaliezavosťou, kávové zrná zmiešali s korením a tukom, aby tak vytvorili prvé energetické tyčinky. Vďaka tomu vydržali dlho i bez domova, stále ochotní pokračovať v časoch aj nečasoch.
V ničom ale nezaostávali ani moslimskí askéti, ktorí si v 15. storočí vyrobili arabské víno, lebo potrebovali byť bdelí počas nočných modlitieb. Pravdaže, ono víno bolo v skutočnosti čaj pozostávajúci z kávových čerešní, a tak sa ani niet čo čudovať, že sa správy šírili, káva vzrástla v očiach verejnosti, získala si vážnosť.
Kaviarne
Prvé kaviarne sa rozšírili v Oriente, osobitá atmosféra im bola charakteristickou črtou. Netrvalo dlho a dobré zvyklosti sa dostali aj do Európy, priekopníkom bolo Taliansko, kde sa zrodila kaviareň Florián, jej kúzlo nezaniklo ani časom a je stále prítomné.
Problém
V Taliansku sa vynoril i jeden problém, na svedomí ho mala cirkev, lebo pápeži presviedčali veriacich, že keď kávu vypijú, spriahnu sa so samotným vládcom pekla. Až Clement VIII. Ju vypil a vyhlásil, že ide o čosi, čo smú piť aj praví kresťania.
U nás
Čo sa týka nášho územia, úsmevné je, že muži si kávou vyrobili problémy u manželiek. Je skôr prirodzenejšie, aby sa ženy sťažovali, keď chlapi vysedávajú v krčme, ale vtedy, vtedy malo nežné pohlavie vstup do kaviarňových domov zakázaný, a preto sa spojili v petícii proti káve. Veď kto to kedy videl, aby ich muži zanedbávali svoje povinnosti a sedeli a sedeli v akejsi kaviarni? Ktovie, čo tam robili, možno dačo nečestné. Prostitútky, tie tam smeli vojsť, iba tie počestné vraj nie, a to ich poriadne škrelo.
Teraz, samozrejme, tieto patálie nezažívame, o to krásnejšie je nahliadnuť do dávnych dôb, nemyslíte?
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies