Takmer polovica hospodárskeho výkonu miest závisí od prírodných systémov, ktoré sú ohrozené zmenou klímy a stratou biodiverzity. Do roku 2050 bude 70 % ľudí žiť v mestách a traja zo štyroch obyvateľov budú čeliť nedostatku vody. Aby sa darilo, mestá sa musia oprieť o prírodu. Čo to znamená?
Znamená to mať v mestách otvorené zelené plochy a vzájomne prepojené vodné cesty, aby sa zabránilo povodniam, zelené strechy a steny, ktoré znižujú teploty a produkujú potraviny či lesy vysadené formou zelených pásov na okysličovanie mestských oblastí a regeneráciu ekosystémov.
Mestá robia málo
Podľa jedného odhadu len 0,3 % výdavkov na mestskú infraštruktúru smeruje k "prírodne založeným riešeniam", úsiliu, ktoré využíva ekosystémy na zmiernenie znečistenia, zníženie rizík spôsobených povodňami a búrkami a na zabezpečenie zdravého ovzdušia, vody, potravín a životných podmienok.
Skvelá iniciatíva
Iniciatíva s názvom BiodiverCities bude do roku 2030 pomáhať správcom miest explicitne zahrnúť existujúce ekosystémy do územného plánovania a udržiavať hospodárske, sociologické a ekologické potreby v harmónii. Časopis Nature uverejnil správu o tom, ako môžu vedúci predstavitelia miest používať prírodné riešenia pri plánovaní.
Zabúdame na minulosť
Mestá sa v minulosti vyvíjali tak, aby príroda mohla uspokojiť ľudské potreby: v blízkosti vody, na úrodnej pôde, kde boli dobré podmienky na pestovanie. Väčšina miest zabudla na svoje korene. Uprednostnili fyzickú infraštruktúru a sociálne inštitúcie, ktoré robia mestá tým, čím sú, a čoraz viac zhoršujú samotné podmienky, ktoré by umožnili mestám prosperovať.
Riziko povodní, búrok alebo požiarov rastie v dôsledku zmeny klímy alebo zhoršených ekosystémov. Väčšina hodnotení projektov však tieto riziká alebo spôsoby ich zmiernenia nezohľadňuje.
Modely a výskumné analýzy umožňujú plánovačom miest prísne porovnávať návratnosť investícií zo "sivej infraštruktúry" založenej na investíciách do cementu, asfaltu a zelenej infraštruktúry.
Medzinárodný inštitút pre trvalo udržateľný rozvoj minulý rok vypočítal, že infraštruktúra založená na prírode by mohla prispieť k odolnosti klímy, zavlažovaniu, sanitácii a viac pri 50 % nákladov na konvenčnú vybudovanú infraštruktúru. Je to do značnej miery spôsobené nižšími kapitálovými investíciami a nákladmi, ktoré vznikli v dôsledku extrémneho počasia.
Jedným z cieľov biodiverCities je pomôcť starostom miest získať prístup k výskumu a analýzam, ktoré sú pre ich mestá najrelevantnejšie. Za posledný rok spojili mnohých politických a obchodných lídrov a špecialistov na rozvoj miest, ochrany, biohospodárstvy a ďalších.
Prírodné riešenia môžu pomôcť ochladiť planétu
Treba však konať ihneď. Existujú príklady úspešných projektov po celom svete. Lena Chan, vedúca riaditeľka divízie ochrany biodiverzity Rady národných parkov v Singapure a spolupredsedníčka Globálnej komisie pre biodiverské spoločnosti do roku 2030, pomohla piatim ministrom plánovať a realizovať obnovu miest v mestskom štáte. Výsledkom boli okrem iného značne rozšírené zelené plochy – pozdĺž ciest, na strechách a dokonca aj na bočných stenách budov. Zvýši sa tak kvalita života tým, že sa poskytnú chladnejšie mestské teploty a odolnosť proti zvyšovaniu hladiny morí a vnútrozemským záplavám.
Starosta hlavného mesta Sierra Leone spustil kampaň s cieľom "Freetown the Treetown" vysadiť 15 druhov stromov na 11 miestach. Tým sa zníži riziko povodní a zosuvov pôdy. Do konca roka 2022 sa plocha pokrytá vegetáciou rozšíri o 50%.
Takéto projekty si vyžadujú plánovanie na mnohých úrovniach. Mestá sa môžu chrániť tým, že budú využívať prírodné ekosystémy. Treba však urobiť oveľa viac, než výsadbu zelene. Na dosiahnutie odolnosti musia byť ekosystémy súčasťou mestskej infraštruktúry.
Prečítajte si: Pieninský národný park si pripomína už 55. výročie vzniku, jeho vyhlásenie však nebolo také jednoduché
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies