BRATISLAVA - Viac ako 800 miliárd eur. To je výška balíka s názvom NextGenerationEU (tiež Plán obnovy a odolnosti), na ktorý si Európska únia v čase pandemickej krízy rozhodla požičať na finančných trhoch. Dlh má byť splatený do roku 2058 a pomôcť majú nové rozpočtové zdroje, ktoré schválili poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok 9. novembra.
Na postupnom zavádzaní nových zdrojov sa inštitúcie EÚ dohodli už v roku 2020. Prvým novým zdrojom je daň z nerecyklovateľných plastov. Koncom roka 2021 Komisia predstavila ďalšie možnosti, ako priniesť nové peniaze do európskej pokladnice – príjem z emisných kvót, uhlíkových ciel a globálnej dane z príjmov právnických osôb. Tieto návrhy potom doplnila ešte v lete tohto roku.
Nové zdroje sú potrebné na financovanie ďalšieho fungovania európskeho bloku, a najmä spoločného dlhu z pôžičky. Tou Únia reagovala na hospodárske ťažkosti spôsobené pandémiou v podobe prudkého hospodárskeho poklesu a narušených dodávateľských reťazcov.
„Veľkosť európskeho rozpočtu predstavovala len približne jedno percento HDP EÚ a už dlho pred krízovou situáciou sa poukazovalo na to, že fiškálna kapacita EÚ je obmedzená. A že na to, aby bol naplnený verejný záujem, musí byť európske financovanie oveľa väčšie,“ povedal v októbri pre EURACTIV.cz Petr Zahradník, ekonomický poradca Českej sporiteľne.
Komisia očakáva, že nové zdroje prinesú do európskeho rozpočtu od roku 2028 približne 19 miliárd eur ročne v prípade výnosu z emisných kvót a približne 1,5 miliardy eur ročne v prípade výnosu z ciel. Aktualizáciu trojice nových zdrojov musia ešte schváliť členské štáty. Poslanci Parlamentu ich naliehavo vyzývajú, aby tak urobili včas pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni budúceho roka.
Práve splácanie spoločného dlhu je podľa Zahradníka „miernou nástrahou“ tohto typu financovania EÚ. „Spočíva v tom, ako sa budú tieto prostriedky splácať, pretože majú dlhoročnú splatnosť a v súčasnosti sa tým, okrem zodpovedných tvorcov hospodárskej politiky, nikto nezaoberá. Jediné, čo to brzdí, je konečná dohoda o vlastných zdrojoch EÚ, ku ktorej, žiaľ, ešte nedošlo,“ povedal.
Zahradník však uviedol, že splácanie je riešiteľné a spoločné pôžičky považuje za spôsob, akým by EÚ mala v budúcnosti pristupovať k svojim financiám. Je to podľa neho „spravodlivejší, transparentnejší, trhovejší a efektívnejší“ spôsob financovania ako súčasná prax, keď členské štáty poskytujú národné príspevky, ktoré sa potom prerozdeľujú medzi rôzne politiky a dotácie EÚ.
„Zovšeobecnenie skúseností NextGenerationEU je – aspoň z môjho pohľadu – také pozitívne, že by sa táto myšlienka nemala zastaviť. Myslím si, že prerozdeľovanie prostredníctvom kapitálového trhu je skutočne cestou vpred. Podľa mňa by bolo škodlivé a dovolím si povedať, že aj nezmyselné, keby sme sa tejto možnosti vzdali,“ dodal Zahradník.
Niektoré členské štáty v súčasnosti ale nie sú za prehlbovanie dlhu. Ak sa diskusia o spoločnej pôžičke EÚ v budúcnosti opäť otvorí, bude to podľa ekonóma veľký politický boj. Avšak aj pre „dominantných čistých prispievateľov, najmä v prepočte na obyvateľa“ do rozpočtu EÚ, by to podľa Zahradníka mohol byť nakoniec schodný krok.
„Myslím si, že najmä malé a stredne veľké krajiny ako Holandsko, Rakúsko, Dánsko alebo Švédsko, ktoré sa mimoriadne dôsledne snažia o fiškálnu disciplínu, by mohli byť spokojné s prerozdeľovaním prostriedkov prostredníctvom trhových mechanizmov a mohli by byť oveľa ochotnejšie akceptovať túto formu prerozdeľovania ako zvyšovanie tradičnej formy financovania,“ povedal Zahradník.
Viaceré štáty EÚ sú v súčasnosti aj proti zvyšovaniu rozpočtu EÚ ako takému, teda tradičnou cestou prostredníctvom príspevkov členských štátov. Konkrétne sú proti zvýšeniu o približne 66 miliárd eur, ktoré navrhuje Európska komisia v rámci revízie dlhodobého rozpočtu.
Podľa portálu Politico sa proti zvýšeniu rozpočtu na poslednom zasadnutí ministrov EÚ v Rade pre hospodárske a finančné záležitosti vo štvrtok (9. novembra) postavili Rakúsko, Dánsko a Švédsko. Sú len za 50-miliardovú obálku na podporu Ukrajiny. Tieto krajiny poslali svojim kolegom návrhy, ako sa zvýšeniu vyhnúť a radšej presmerovať peniaze, ktoré má Únia k dispozícii.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies