BRATISLAVA – GMO majú na jednej strane svojich priaznivcov, no nie každý človek im úplne dôveruje. Už vyše 20 rokov sa však pomocou nich vyrábajú prídavné látky, ktoré končia kde? No predsa v potravinách.
Mnoho ľudí ani netuší, že od roku 1982 sa geneticky upravené baktérie používajú aj na tvorbu hormónu inzulín, ktorý využívajú diabetici. V medicíne si našli teda veľmi rozsiahle uplatnenie.
GMO konzumujete, a ani neviete kedy a v akej forme. Príkladom by mohli byť aj mliečne výrobky. Syridlo, dôležitá látka pri výrobe syra, sa už dlhšiu dobu nevyrába podľa tradičného postupu, ale práve s pomocou GMO. Syr totiž vzniká produkovaním enzýmov, ktoré sa nachádzajú v teľacom žalúdku. No pri GMO výrobe, tieto enzýmy vznikajú umelo, a tým pádom sa dá aj výrobok považovať za umelú formu syra. Tým že prestaneme jesť syr sa ale nič nezmení, pretože GMO sa nachadzajú takmer v každej potravine.
A prečo by nás to malo zaujímať?
Plodiny ako napríklad Bt bavlna produkujú vo vnútri rastliny pesticídy. To zabíja, alebo odrádza škodcov a šetrí to farmárovi potrebu postreku. Z ekonomického hľadiska je to super vec. No v konečnom dôsledku sa v rastlinách tie pesticídy aj tak nachádzajú. Veľký problém však nastáva vtedy, pokiaľ sa v blízkosti seba pestujú plodiny na klasickej prírodnej báze a geneticky modifikované. Peľ z geneticky modifikovaných plodín môže kontaminovať okolité prostredie, okrem sóje, ktorá sa nedá opeliť iným druhom. Dokonca sa zistilo, že prakticky všetky odrody kukurice v Mexiku (krajina pôvodu) obsahujú v sebe určité škodlivé prvky.
Ďalším problémov pri GMO je miešanie génov úplne rozdielnych druhov, pri ktorom môže dôjsť k nepredvídateľným vedľajším účinkom. Okrem toho, bez ohľadu na typ génov ktoré sú pri krížení použité, samotný proces vytvárania geneticky modifikovanej rastliny môže viesť k masívnemu poškodeniu kolaterálu, ktorý produkuje nové toxíny či alergény.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies