Hoci by sa nám mal príchod jari spájať s kvitnúcimi kvetmi, štebotaním vtákov, teplejším počasím a dlhšími dňami, mnohým sa spája so zaslzenými očami, plným nosom, nádchou či kašľom. S teplým počasím a prebúdzaním prírody sa totiž prebúdzajú aj alergie, ktoré sú každým rokom čoraz častejšie. Ich počet podľa imunoalergologičky MUDr. Veroniky Mundokovej Csibovej každým rokom narastá.
Alergia je prirodzená reakcia organizmu, kedy imunita identifikuje alergén ako hrozbu a reaguje naň, čo vedie k rôznym symptómom ako je nádcha, zatekanie hlienov, výtok z nosa, opuch nosnej sliznice, svrbenie, opuch očí, kašeľ, dušnosť, pískanie na hrudníku, ekzémy či kožný výsev. Podľa MUDr. Veroniky Mundokovej Csibovej počet diagnostikovaných alergikov s takýmito reakciami každý rok stúpa. Najčastejšie sa podľa nej vyskytujú inhalačné alergie, najmä na pele stromov, tráv, burín, alergie na roztoče či plesne. Nárast alergikov potvrdzuje aj Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré v roku 2022 evidovalo o 7,3 % viac návštev ambulancií imunológie a alergológie. Podľa najaktuálnejších dát bolo najviac sledovaných pacientov vo veku 6 až 18 rokov, následne 1 až 5 rokov a najmenej sledovanými boli ľudia starší ako 19 rokov. Medziročne však najviac narástol počet pacientov, respektíve detí vo veku do 1 roka. „V poslednej dobe stúpa aj počet reakcií na jed hmyzu a rôzne lieky,“ upozorňuje imunoalergologička laboratória synlab slovakia.
S alergiou sa môžeme narodiť, no môžeme si ju aj privodiť. Všeobecne platí, že ak je jeden z rodičov alergik, je 25 % pravdepodobnosť rozvoja alergie u dieťaťa. Ak sú alergickí obaja rodičia, pravdepodobnosť sa zvyšuje na 50 %. Hoci každý z nás zdedí istú genetickú predispozíciu, alergiu si vieme aj privodiť. Za ich rozvojom totiž často stojí stres, nedostatok spánku, nedostatočná fyzická aktivita, nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie, nesprávne stravovanie, deficit vitamínov, stopových prvkov, časté infekcie, ale aj užívanie niektorých liekov. Rovnako ako pri rôznych iných chorobách, aj v tomto prípade nám nezdravý životný štýl môže privodiť množstvo zdravotných komplikácií.
Podľa MUDr. Veroniky Mundokovej Csibovej sú pacienti alergickí najmä na pele stromov – brezy, jelše, liesky, na trávy a buriny, hlavne na ambróziu a palinu. Zároveň však dodáva, že častá je aj alergia na roztoče. „Ak má pacient alergiu na roztoče, mal by vetrať častejšie, používať čističku vzduchu, pravidelne upratovať. Vhodné sú vysávače so špeciálnym filtrom, častejšie vymieňanie posteľných obliečok či špeciálne prádlo na posteľ, ktoré neprepúšťa roztoče. Podľa možností odstrániť koberce a závesy. Alergické deti by nemali mať plyšové hračky,“ upozorňuje odborníčka laboratória synlab slovakia.
Príznaky inhalačných alergií sú podobné prechladnutiu. Pacient má číry výtok z nosa, opuchnutú nosnú sliznicu, kašeľ, hlieny, dokonca i zvýšenú teplotu. Odlíšiť sa však dajú dĺžkou trvania. „V prípade prechladnutia trvajú príznaky približne týždeň. V prípade alergie ťažkosti trvajú dlhšie a majú časovú súvislosť s peľovým obdobím, kontaktom so zvieratami alebo prachom,“ vysvetľuje imunoalergologička.
Bolesti brucha, nafukovanie, plynatosť či akné. Všetko patrí medzi príznaky potravinovej alergie i intolerancie. Aj keď sa nám môže zdať, že sme na potravinu alergickí, nemusí to byť tak. Možné je, že máme intoleranciu. „Alergia je reakcia imunitného systému sprostredkovaná protilátkami na niektorý alergén. Na to, aby sme zareagovali alergickou reakciou často stačí konzumovať malé množstvo danej potraviny. Reakcia sa vo väčšine prípade objaví rýchlo, v priebehu niekoľkých minút, maximálne hodín. Potravinové intolerancie sú ochorením tráviaceho traktu. Do tejto skupiny patria napríklad enzýmové poruchy, ktoré sú dôsledkom nedostatočnej tvorby niektorých tráviacich enzýmov, ako napr. laktózová intolerancia alebo histamínová intolerancia. Klinické príznaky sa objavia neskôr po konzumácii danej potraviny, niekedy za niekoľko hodín, alebo až dní,“ vysvetľuje MUDr. Veronika Mundoková Csibová a dodáva, že počet pacientov s potravinovou alergiou a intoleranciou je približne rovnaký. Podľa nej sú ľudia najviac alergickí na mlieko, vajíčka, orechy, ryby či morské plody. Zo zeleniny na paradajku, mrkvu, zeler a z ovocia na citrusy, jahody a jablko. Z intolerancií je najčastejšia histamínová intolerancia.
Základom pri liečbe alergií je symptomatická liečba, ktorá pozostáva z potláčania klinických príznakov. Najčastejšie ide o antihistaminiká, ktoré potláčajú alergiu blokovaním histamínu, teda látky, ktorá sa uvoľňuje pri alergickej reakcii. Zvyčajne sa podáva v tabletkovej forme, no existujú aj vo forme kvapiek či sprejov do nosa. Pri ťažkých alergiách liečba pozostáva z podávania kortikoidov. „Dôležitú úlohu má aj alergénová imunoterapia, alebo desenzibilizácia. Pomocou tejto liečby nepotláčame symptómy, ale liečime príčinu alergie,“ zdôrazňuje imunoalergologička a zároveň približuje, že alergénová imunoterapia sa podáva 5 až 7 rokov. Symptomatická liečba je celoživotná.
Na nastavenie správnej liečby je však dôležitá dôkladná a včasná diagnostika. Pri alergiách sa odporúča kožný test, ale aj rozsiahly krvný test, ktorý môže odhaliť potravinové a inhalačné alergie, no rovnako aj alergiu na bodnutie hmyzom.
Liečba alergií je nevyhnutná, pretože jej dlhodobé zanedbávanie môže spôsobiť rozvoj bronchiálnej astmy, nosných polypov a v prípade potravinových alergií a intolerancií môže zvýšiť riziko rozvoja inej intolerancie či alergií na ďalšie potraviny. Okrem liečby je však potrebné aj disciplinované správanie sa a minimalizovanie sprievodných príznakov alergie. Alergikom sa tak najmä počas peľovej sezóny odporúča:
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies