Alexander Dubček bol symbolom odvahy, humanity a nádeje na lepšie časy

Dubček bol československý politik, člen komunistickej strany a popredná osobnosť  Pražskej jari z roku 1968.

Pochádzal z typickej cosialistickej rodiny. Jeho rodičia verili ideálom socializmu. Časť mladosti prežil v Sovietskom zväze. Neskôr sa zapojil do Slovenského národného povstania, kde bol ranený. Po vojne pracoval ako robotník v Trenčíne, ale venoval sa i politike a v roku 1955 odišiel študovať politické vedy do Moskvy.

Keď sa vrátil, získal pozíciu prvého tajomníka ÚV KSS (Ústredného výboru komunistickej strany Slovenska). V roku 1968 nahradil Antonína Novotného, s ktorým mal konflikty, vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.

Dubčekovi sa napokon podarilo naštartovať budovanie „socializmu s ľudskou tvárou". Avšak len do noci z 21. na 22. augusta, keď ČSSR obsadili vojská Varšavskej zmluvy. V tú noc ho odviezli na neznáme miesto a 23. až 26. augusta bol spolu s prezidentom Ludvíkom Svobodom a ďalšími  spolustraníkmi, odvlečený do Moskvy, kde bol prinútený podpísať tzv. Moskovský protokol. 

Dubček nesúhlasil s opatreniami vedúcimi k potlačeniu demokracie a ľudských práv, v apríli odišiel 1969 z funkcie, v ktorej ho nahradil Gustáv Husák.

Na krátky čas sa stal predsedom federálneho zhromaždenia a veľvyslancom v Turecku, ale už v roku 1970 bol zbavený všetkých politických funkcií a stal sa nepriateľom štátu so všetkými následkami.

 
Po "zamatovej revolúcii", v roku 1989 sa vrátil do politiky vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia. Získal viacero medzinárodných ocenení a mal šancu stať sa prezidentom, ale napokon sa volieb vzdal.

V roku 1992 stál na čele Sociálnodemokratickej strany Slovenska. V septembri sa vydal na cestu do Prahy, ktorá sa mu stala osudnou, jeho služobné auto havarovalo.

Dubček podľahol zraneniam  7. 11. 1992. Zanechal výraznú stopu v politickej histórii Česko-Slovenska počas "Dubčekovskej jari", charakterizovanej uvoľnením pomerov – zrušením cenzúry, prijatím Akčného programu KSČ či čiastočnou liberalizáciou politicko-ekonomických pomerov.

Premiér si uctil Dubčekovu pamiatku

Podľa premiéra Hegera bol Alexander Dubček symbolom odvahy, humanity a nádeje na lepšie časy. Zapísal sa do slovenských i svetových dejín. Eduard Heger pri príležitosti 100. výročia narodenia Dubčeka položil veniec k jeho buste pred Národnou radou v Bratislave. Zároveň vyzval k jednote v boji proti pandémii nového koronavírusu.

"Zapísal sa do slovenských dejín a preslávil vo svete pre svoje reformné úsilie, ale hlavne pre demokratizáciu. Ako vrcholný predstaviteľ Pražskej jari pozdvihol nádej v ľuďoch tým, že otvoril dvere demokratickým princípom," uviedol Heger na adresu Dubčeka.

Uviedol viacero príkladov, napríklad zavádzanie slobody tlače, slobody cestovania, rehabilitáciu politických väzňov a podobne. Aj pre snahy zavádzať prvky demokracie do diktatúry vtedajšieho režimu sa podľa Hegera zapísal do slovenských dejín a stal sa známym po celom svete.

Premiér skonštatoval, že nádej na lepšie časy je niečo, po čom túži každá generácia. Poukázal pritom aj na aktuálnu pandemickú situáciu. Dejiny Slovenska podľa neho jasne ukazujú, že ak sa ako národ zomkneme, zvládneme všetko. "Som si istý, že tomu je tak aj dnes. Preto dnes, pri pripomenutí si 100. výročia narodenia Dubčeka, inšpirovaní jeho odvahou sa, prosím, zomknime aj my a vyhrajme zápas proti COVID-19," prízvukoval verejnosti.

Na otázky o kontroverznosti osobnosti Dubčeka odpovedal Heger tým, že Dubček otváral dvere demokracii. Myslí si, že si treba pripomínať svetlé udalosti našich dejín a na nich stavať. Pripomenul, že demokracia nie je zadarmo, že ju museli vybojovať naši predkovia a my by sme ju mali zveľaďovať.

Na výročie nezabudli ostatní politici ani prezidentka 

Výročie narodenia Dubčeka si pripomenul aj predseda parlamentu Boris Kollár s podpredsedom snemovne Jurajom Blanárom a ďalšími poslancami.

Podobne urobila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Dubček podľa nej patrí k historickým osobnostiam, ktoré prekročili svoju rolu. "Spolupodieľal sa na dosiahnutí cieľov, vďaka ktorým je dnes Slovensko demokratickým štátom a ktoré možno pôvodne aj on sám považoval za nemysliteľné," uviedla na sociálnej sieti.

Pre demokratizačnú zmenu, ktorú Dubček stelesňoval, sa podľa hlavy štátu nadchla väčšina spoločnosti. "Pod nátlakom podpísaný Moskovský protokol a ďalšie vynútené ústupky ho však museli presvedčiť, že s totalitnou mocou opierajúcou sa o tanky nie je možné robiť kompromisy. Odišiel do ústrania, nie však do zabudnutia," skonštatovala Čaputová.

Prezidentka tiež pripomenula, že od invázie v auguste 1968 museli prejsť dve desaťročia, aby ľudská tvár, ktorú Alexander Dubček chcel dať politike, mala šancu osloviť ďalších. November ´89 na rozdiel od Pražskej jari priniesol podľa jej slov zmenu oveľa zásadnejšiu. "Znamenal skutočný koniec totalitného systému a bol súčasťou konca bipolárneho sveta rozdeleného železnou oponou. Dubček sa ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR zaslúžil o prijatie zákonov, ktoré zmenili totalitný štát na demokratickú krajinu," dodala hlava štátu.

Možno vás zaujme: Dnes je výročie smrti amerického prezidenta Kennedyho. Pozadie atentátu zostáva doteraz neodhalené!