V pokračovaní rozhovoru so slovenským zástupcom v nemeckej najvyššej hokejovej súťaži DEL, ktorý si v nasledujúcej sezóne zahrá za Norimberg, sme sa Andreja Bíreša pýtali aj na rodnú Banskú Bystricu. Ako vníma prerod Baranov z víťazného tímu na najmladší kolektív v slovenskej najvyššej súťaži? A akú úlohu zohral otec Andreja Bíreša pri prestupe do Norimbergu, za ktorý v minulosti v minulosti tiež hrával?
Andrej, ako teraz vnímate Banskú Bystricu? Po tých úspešných rokoch teraz príde akési zotavovacie obdobie, resp. sa všetko ide škrtať, aj iClinic v podstate už asi odišiel ako hlavný sponzor, tá zmluva skončila. Ako Baranov vnímate teraz? Budú začínať akoby odznova. Mení sa káder, určite už asi nebude hrať na špici.
To sa ešte nedá povedať, lebo hokej je krásny v tom, že nikdy neviete, čo bude. Ako, samozrejme, tie najväčšie predpoklady majú asi Michalovce či Zvolen, ale myslím si, že Bystrica má veľmi dobrého mladého trénera Nora Javorčíka, ktorý vie pracovať s mladými hráčmi. Neviem presne povedať, nechám sa prekvapiť, ako na tom Bystrica bude. Ale myslím si, že to nebude zlé. Myslím si, že to môže byť na niečo aj dobré. Tí mladí chlapci dostanú priestor konečne sa presadiť a hrať hokej v Bystrici.
Čo sa týka vášho otca, on niekedy hral v Norimbergu. Asi určite vám aj on odporúčal, že choď tam, poznám to tam, je to tam dobré... Okrem toho tam však aj on zohral nejakú úlohu? Či prehodil s niekým pár slov?
Nie. To všetko môj agent a ja sme si riešili všetko na výkonoch. Tam on zohral úlohu len v tom, že viem, že to tam pozná, že sa mu to tam páči. Vravel na to iba pozitíva, tak aj preto som sa rozhodol, že tam pôjdem.
Ako často sa s otcom rozprávate o hokeji, o svojej hre?
Väčšinou si po každom zápase zavoláme a povie mi nejaký ten svoj názor, povie mi nejaké rady, ale zase nejako veľmi často to nie je.
On sa teraz pohybuje aj pri agentovi Gbúrovi, aspoň tak mi to minule spomínal. Niečo tam robí, okrem iných aktivít, ktorým sa venuje.
On je stredoškolský učiteľ a pomáha Tomášovi Gbúrovi k vyhľadávaniu nových talentov na Slovensku.
A vy, keď sa na neho pozeráte ako na bývalého hráča, tak vy ako súčasný hokejista, ktorý sa stále venuje hokeju, vidíte možno svoje ďalšie pôsobenie ako skaut, alebo možno skôr ako tréner či nejaký manažér?
To ešte uvidím, čo budem robiť. Istotne by som však chcel zostať pri hokeji. Robím to celý život, čiže istotne zostanem pri tom. Či to už bude tréner, skaut, to už nechám na budúcnosť, čo tá prinesie.
Zvykne sa tak hovoriť, každý tak povie, že by chcel hrať čo najdlhšie, len musí slúžiť zdravie, musí byť výdrž, nejaká sila, aj chuť. Jágr to dokázal do 45. roku života, nevieme, či nebude pokračovať. Chára je tiež už dosť starý a stále ešte hrá, možno bude hrať ešte dlhšie ako Jágr. Ako to vidíte vy?
Tak ja budem hrať dovtedy, dokedy ma to bude baviť. A kým bude zdravie slúžiť, to už je klasická otázka. Lebo nechcem to hrať už potom tak, aby som na starobu nevedel chodiť, keď by som mal náhodou zničené kolená. Kým ma to bude baviť, kým bude zdravie slúžiť a budem si užívať ten hokej, tak ho budem hrať.
Zatiaľ ste nemali nejaké také zranenie, ktoré by vám komplikovalo život?
Mal som zranenie kolena, ešte keď som mal osemnásť rokov. Ale, musím zaklopať, že zatiaľ nič také vážne, čo by ma vyradilo na dlhšiu dobu.
Pokračovanie nabudúce. Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru s Andrejom Bírešom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies