Preslávil ju seriál Arabela, od nakrúcania ktorého ubehlo 42 rokov. Napriek množstvu ďalších úloh, synonymom Jany Nagyovej ostane navždy Arabela, za čo je vďačná. V reálnom živote nemala ani čarovný plášť, ani prsteň, ktorým by otočila a všetko by išlo ako po masle. Aj Jana Nagyová si odžíva všetky ľudské problémy ako bežná žena.
Prvé manželstvo s hokejovým trénerom Mirom Kubovičom skrachovalo, nakoľko bol alkoholik. Potom hľadala šťastie po boku nemeckého podnikateľa Haralda Schlegela, s ktorým sa tiež rozviedla. Do tretice však predsa našla opäť nemeckého manžela Tonyho Pulma, s ktorým je šťastná a spokojná. Pred kameru sa vrátila po dlhých tridsiatich rokoch v úlohe kráľovnej, kde vo filme Princ Mamánek odštartovala ďalšie nakrúcania. V januári oslávi 63. narodeniny.
Ako prežívate pandemické obdobie, ktoré zasiahlo celý svet?
Toto nekonečne epidemické obdobie ma už veľmi zaťažuje a stiesňuje pri srdci. Prežila som osobne najsmutnejší rok (stratila som navzdy mamičku) a na druhej strane jeden najúspešnejší „pracovný rok” za posledných 30 rokov. Všetky opatrenia pre záchranu svojho zdravia, ale i zdravia najbližších, v blízkosti žijúcich priateľov a spoluobčanov som s pokorou absolvovala. Len neviem a nechápem, prečo táto, už takmer neznesiteľná situácia, stále pretrváva… nielenže pohlcuje mnohé ľudské životy, postihuje detské duše, zdravotníkov a opatrovateľov zaťažuje až na hranicu ľudských síl, štiepi spoločnosť do dvoch táborov. Rodiny sa rozpadávajú. Žijeme zlý, chorý a prehnito skorumpovaný svet s veľkým nebezpečím morálneho úpadku spoločnosti! Ale bolo by odo mňa fatálne teraz vo vianočnom období hovoriť len o negatívnych pocitoch a zážitkoch v tomto roku.
Rozhodne sa nenudíte, ľuďom pripomínate krásne miesta v Českej republike v novom seriáli. Čo nám o ňom prezradíte? Je to predsa trochu netradičná úloha robiť „sprievodkyňu“?
Obráťme veru list k príjemnejšim stránkam života. Nie, sprievodkyňa som, prosím, nebola. V mojom prípade to bola netradičná úloha a síce spoznávala som hrady a zámky v Českej republike. Bola som patrónkou projektu Objevuj památky, cieľom ktorého je podpora neštátnych kultúrnych a technických pamiatok. Tento celorepublikový projekt ponúka množstvo historických objektov vrátane tipov na výlety a kultúrne akcie. Cez sociálne siete a web som pozývala a oslovovala rodiny s deťmi na vybrané objekty, ktoré som v mnohých prípadoch osobne i navštívila. Prepojila som na jednej strane rozprávkový svet so svetom ľudí, kde v žiadnom prípade nesmú hrady a zámky chýbať. A na druhej strane som spojila pamiatky so svetom návštevníkov. Bolo to veľmi prijemné obohatenie môjho duchovného života.
Ktoré miesto z tých, ktoré ste navštívili, vás zaujalo najviac? Prečo by ste tam pozvali turistov?
Pohansko a empírový lovecký zámoček. Netušila som, že neďaleko slovenských hraníc existuje takéto malebné miesto, na vale Veľkomoravského hradiska, z ktorého dýcha mystická atmosféra, ktorá ma naplnila neuveriteľnou energiou. Na zámočku Lichtenstajnovcov, ktorý bol postavený v roku 1812, nájdete peknú archeologickú expozíciu približujúcu každodenný spôsob života veľkomoravského centra. Dokonca som si v tejto oblasti zahrala i v rozprávke Jana Budaře, ktorý tu objavil jednu prekrásnu rozprávkovú krajinu – Zem pani smrti.
Kamera je vaša kamarátka, no kráľovnú v rozprávke Princ Mamánek ste si zahrali po 30-tich rokoch absencie pred kamerou. Aké to bolo zapojiť sa do procesu veľkovýpravnej rozprávky po takom dlhom čase?
Veľkovýpravná rozprávka, tak to asi nie, ale po tridsiatich rokoch filmová príležitosť vrátiť sa na filmové plátno! A pohrať sa s kamarátkou kamerou. Princ Mamánek je rozprávka, ktorá ma hneď oslovila. Na rolu kráľovnej som sa už roky tešila, a keď ma tento mimoriadne mnohostranný mladý muž – umelec, tvorca, autor, ilustrátor, hudobník a herec v jednej osobe – Jan Budař oslovil, neváhala som. S veľkým entuziazmom som sa vrhla do procesu natáčania.
Poznali ste herca a režiséra rozprávky Jana Budařa aj predtým, ako vás oslovil na spoluprácu?
Nie nepoznala, pretože súčasnú slovenskú a českú filmovú tvorbu som u nás v Nemecku nesledovala. Jan mi poslal na seba link a veľa som si o ňom prečítala na webe, pozrela si niektoré filmy, kde účinkoval (napr. Hovory s TGM, v ktorom si zahral s Martinom Hubom). Film režíroval Jakub Červenka, ktorý zasa je koproducentom filmu Princ Mamánek.
Mohlo by vás zaujímať: Arabela – Jana Nagyová po 30-tich rokoch opäť pred kamerami
Ako vyzerala vaša prvá komunikácia, zavolal vám a vy ste prikývli?
Jan mi zvykol telefonovať na what´s app. Videli sme sa a naučili sa poznať aspoň cez mobil. Porozprávali sme si o živote a smrti, našli spoločné záujmy a prepojenie k spiritualite, lásku k dobru. Našli sme si čas i na „talk” – pohovoriť si o spolunažívaní v našich partnerských životoch. Jan je citlivý, senzibilny človek s veľkým srdcom. Pomáhal mi s textom a dával dobré rady, ako sa češtinu naučiť. Výslovnosť a melodiku reči. Na svoju veľkú rolu som sa pripravovala mesiace, pričom záruku natáčania som ešte nemala. Film sa odkladal z roka na rok a šesť rokov trvalo, kým mohla padnúť prvá filmová klapka.
Nemali ste pochybnosti, keď ste zistili, že všestranný umelec Jan Budař, ktorý píše piesne, spieva si ich, je herec, ktorý má na konte niekoľko Českých levov, predsa len ako režisér debutuje?
Debut a pochybnosti? No way! Pozrite, koľko slávnych hercov sa už ujalo réžie a pritom veľmi úspešne, napríklad Jodie Forster, Robert Redford, Maria Schrader, Till Schweiger… Nie. Nie. Žiadne pochybnosti som nemala. Človek ako Jan, skúsený herec, ocenený niekoľkými Českými levmi, nemôže predsa zlyhať v réžii. Každý filmový obraz mal detailne naštudovaný, pripravený, ručne namaľovaný. Ešte i pesničku (uspávanku) mi zložil za jednu noc na zámku v Děteniciach, kde sme točili kráľovské scény. Verím, že tento režisérsky debut ho posunie ďalej a nebude to jeho posledný film!
Aj vám prezradil, prečo si vybral do úlohy kráľovnej práve vás, keď vedel, že ste desaťročia nestáli pred kamerou ako herečka?
Prezradil? Povedal mi, že by si veľmi prial, keby som jeho filmovú ponuku prijala. Poslal mi okamžite cez mail scenár a po jeho prečítaní som sa do úlohy kráľovnej zamilovala. Rozhodnutie nepadlo zaťažko, medzitým som sa o nešťastných okolnostiach preobsadzovania role kráľovnej dozvedela z médií. ( Pôvodne mala kráľovnú hrať Libuška Šafránková, ktorá odmietla kvôli chorobe, potom Hana Maciuchová, ktorá nečakane zomrela – pozn. aut.) Prečo práve mňa? To sa musíte spýtať pána režiséra!
O nakrúcaní sa popísali celé romány. Dostali ste aj ďalšie ponuky na filmovanie?
Po nakrútení rozprávky som dostala ďalšiu ponuku hrať v českom filme s internationálnym obsadením. Režisér Dan Svátek točí film Dvě slova jako klíč podľa románu Josefa Formánka. Opäť príhody rôznych zaujímavých ľudí, ktorí majú veľa spoločného. Žijú na prahu života a smrti, dospejú k názoru, že v živote treba vedieť i odpúšťať a zmieriť sa. To je veľmi dôležité. A to nedokáže, žiaľ, každý… Tretia malá zastávka bola v nemocničnom prostredí v seriáli Sestričky v televízii Markíza, ktorý pred nedávnom so mnou ako hosťom odvysielali. A mám ďalšiu ponuku na rok 2022. Slovenský autobiografický film odohrávajúci sa v Bratislave. Viac ešte nechcem prezradiť.
Máme predvianočné obdobie. Ako, kde a s kým budete prežívať vianočné sviatky?
V tomto období nás navštívil syn Harry s manželkou a prežili sme pár krásnych spoločných dni. Štedrý večer bude doma s nami tráviť len najmladšia dcéra Sophie-Emma, poslednýkrát ako slobodná mladá žena. Áno, prichádzajúce svetlo roka 2022 bude svadba v rodine Pulm.
Zažívate predvianočný stres alebo máte všetko premyslené a zorganizované, aby bola pohoda?
Stres? Nie. To už nie je v mojom pláne stresovať sa pred Vianocami, v mojom veku to nepoznám. Easy going – užívať, zájsť si na varené vínko, na korčule, na vianočné trhy, stretnúť sa s priateľmi, s rodinou, po večeroch niečo málo napiecť. A darčeky kupujem už počas celého roka, veď Vianoce sú tu pravidelne každý rok v tom istom čase a dátume. Organizácia je u mňa prioritou. Pohoda, spokojnosť, útulná výzdoba domova, pekná hudba … to najdôležitejšie by som zabudla – zdravie!
Prezradíte nám váš najobľúbenejší vianočný recept?
Ako som už spomínala, pečiem, ale s mierou. Je nás už doma pomenej, a tak veľké vypekanie skončilo. Recepty mám rôzne a každý rok skúšam niečo nové! Recepty z rôznych časopisov alebo z kníh. Moja rodina si však veľmi pochvaľuje moje Citrónove keksy s citronóvovou polevou zdobené pistáciami.
Potrebujeme:
Na cesto:
250g hladkej múky, 50g práškového cukru, 200g masla, šťavu z jednej polovice bio citróna a postrúhanú kôru
Na plnku: citronové želé
Na glazúru: 150g práškového cukru, 4 čajové lyžičky citrónovej šťavy, 1 polievkovú lyžicu ríbezľového želé, pistácie na vrch
Postup:
Múku s cukrom vymiešame, pridávame po malých kúskoch maslo, citrónovú kôru a šťavu. Vymiešame hladké cesto a niekoľko hodín necháme odstáť v chladničke. Potom natenko vyvaľkané cesto (asi 4mm) vykrajujeme pomocou vianočných ozdôb. Dáme na vymastený alebo papierom na pečenie vystlaný plech plech a pečieme v rozohratej teplovzdušnej rúre cca 15 minút pri 165 stupňoch.
Keď sú keksy dopečené, necháme ich vychladnúť, natrieme želé a zlepíme dva kusy. Vymiešame glazúru a potrieme ňou vrchný keks. Ozdobíme pistáciami.
Čo očakávate od roku 2022? Tešíte sa naň?
Áno. Teším sa na svadbu mojej najmladšej dcéry. Inak väčšie očakávania nemám. Ale prajem si z celého srdca, aby sa táto koronová pandémia konečne skončila a my všetci by sme mohli opäť žiť jeden slobodný, neobmedzovaný, úprimný, láskyplný a zdravý život! A toto želám aj čitateľom Netiek.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies