JEREVAN – Arménsky premiér Nikol Pašinjan oznámil, že sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hlavou štátu Azerbajdžánu Ilhamem Alijevem dohodli na ukončení vojny v Náhornom Karabachu.
Informovala o tom agentúra Reuters. Mierovej misie vo vojnou zmietanom Náhornom Karabachu sa okrem ruských vojenských jednotiek, zúčastnia aj turecké. Túto dohody však odmietajú ľudia v hlavnom meste Arménska, kde sa spustila vlna protestov.
Nespokojní občania sa proti dohode búria
„Drahí občania, bratia a sestry, prijal som pre seba a pre nás všetky mimoriadne ťažké rozhodnutia,“ napísal arménsky premiér Nikol Pašinjan v príspevku na Facebooku.
S Putinom a Alijevem podpísal dohodu o ukončení karabašskej vojny. Tá začala platiť v utorok o 01:00 hodine miestneho času. „K rozhodnutiu sme dospeli na základe hlbokej analýzy bojovej situácie a po diskusii s najlepšími odborníkmi,“ vysvetlil Pašinjan.
V Jerevane začali proti dohode ľudia demonštrovať a premiéra označili za zradcu. Počas protestu pred úradom vlády sa im dokonca podarilo preraziť bránu a inštitúciu následne zdevastovali.
Súčasťou dohody sú totiž aj viaceré teritoriálne ústupky. Azerbajdžan získa územie, ktoré sa vojakom podarilo dobiť v posledných týždňoch, okrem mesta Šuši. Po novom budú kontrolovať až sedem okresov nachádzajúcich sa okolo Náhorného Karabachu.
Na druhej strane, Arméni získajú kontrolu nad ostatným územím tohto sporného miesta.
Mohlo by vás zaujímať: Konflikt v Náhornom Karabachu sa nedá riešiť diplomatickou cestou
Arménsko začalo strácať kontrolu nad kľúčovými oblasťami
Arménsko dohodu s Ruskom a Azerbajdžanom podpísalo potom, čo v pondelok karabašské úrady uviedli, že stratili kontrolu nad mestom Šuša, pričom oznámili, že vojenské jednotky Azerbajdžanu mieria do metropole Stěpanakert.
Prezident Azerbajdžanu oznámil, že dohoda je kľúčová na ceste k ukončeniu šesť týždňov trvajúcemu konfliktu na tomto spornom území. Zároveň dodal, že krajina donútila Arménov ku kapituláciii.
Rusko-turecká mierová misia
Súčasťou dohody je aj výmena zadržaných vojakov. Ako uvádza agentúra AP, dohoda tiež zabezpečuje Azerbajdžanu prístup do exklávy Nachičev naprieč arménskym územím.
Ruské mierové jednotky budú na frontovej línii dohliadať, na to, aby nedošlo k streľbe medzi znepriatelenými stranami. Kremeľ do oblasti konfliktu vyšle približne 1960 vojakov.
Prečítajte si viac: Tretí pokus o ukončenie bojov na Náhornom Karabachu nevyšiel, prímerie vydržalo iba pár minút
Na územie Náhorného Karabachu vyšle aj Turecko svoje jednotky, ktoré s Ruskom zahája spoločnú rusko-tureckú misiu. Tá by mala podľa Alijeva trvať až päť rokov.
Boje o Náhorný Karabach začali 27. septembra a vyžiadali si niekoľko tisíc obetí. Krajiny sa už niekoľko desaťročí sporia o túto enklávu, kde žijú prevažne Arménci.
Masívne boje o toto územie vypukli aj v roku 1988, kedy prišlo o život viac ako 30 tisíc ľudí a státisíce civilistov prišlo o svoje domovy. Náhorný Karabach bol doposiaľ pod vojenskou správou Arménska, čo sa nepozdáva susednému štátu, ktorý to považuje za okupáciu.
Prečítajte si tiež: V Arménsku zostrelili ruskú helikoptéru
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies