Astmou môže do roku 2025 trpieť 1 z 12 Slovákov

Jednému z najčastejších chronických ochorení postihujúcich dýchacie cesty sa darí aj z dôvodu klimatických zmien, ktoré predlžujú peľovú sezónu či znečisteného ovzdušia, v ktorom žijeme. Dobrou správou je, že astmu vieme liečiť až do takej miery, že pacient môže žiť celkom normálny a plnohodnotný život bez

vážnejších prejavov ochorenia. Aj v tomto prípade je však podstatné, aby pacient
spolupracoval s lekárom a aby sme v systéme zdravotníctva vedeli už počiatočne
problémy zachytiť a riešiť včas. Zhodli sa na tom odborníci v diskusii Talkie o zdraví.
Liečba astmy sa za posledné desaťročia výrazne posunula vpred. Najdôležitejšími míľnikmi
boli vývoj inhalačných kortikoidov, vývoj fixných kombinácií – keď sa v jednom inhalátore
nachádzajú dva alebo tri lieky, a vývoj biologickej liečby, ktorá sa považuje za mimoriadny
prelom v liečení astmatikov. „Nastal výrazný odklon od systémovej liečby v podobe tabletiek,
do inhalačnej lokálnej liečby, ktorá priamo pôsobí v dýchacích cestách. V ponuke moderných
a inovatívnych liekov Slovensko nezaostáva a ich dostupnosť je porovnateľná so západným
svetom," spresnil imunológ a alergológ Prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD. Úlohou alergológa
je podľa neho predovšetkým alergika správne indikovať. „Neliečená alergia, predovšetkým v
podobe alergickej rinitídy, je základným rizikovým faktorom pre rozvoj astmy,“ vysvetlil s tým,
že tieto ochorenia spolu úzko súvisia a pokiaľ alergika včas neliečime, skôr či neskôr sa z
neho s veľkou pravdepodobnosťou stane astmatik.
Cieľom samotnej liečby je podľa pneumologičky MUDr. Kataríny Dostálovej to, aby pacient
ani nevnímal, že astmu má. „Liečba sa každému pacientovi prispôsobuje a ak sa aj objavia
nežiaduce účinky, vieme ju zmeniť. Máme k dispozícii napríklad inhalačnú či biologickú
liečbu, ktoré sú pre pacienta bezpečné a veľmi účinné. Problémom však je, keď napríklad
pacient dlhodobo nerieši svoje príznaky, má pretrvávajúci kašeľ, pískanie na hrudi, alebo
alergickú nádchu. Keď astmatik príde v zlom a neskorom štádiu ochorenia, niektoré zmeny
v pľúcach už nevieme zvrátiť,“ uviedla.
Význam spolupráce pacienta s lekárom pri liečbe astmy vyzdvihol predseda Slovenskej
asociácie astmatických a alergologických pacientov Mgr. Andrej Vilim. „Spolupráca pacienta
s lekárom je pri liečbe astmy kľúčová, a to najmä v tom, aby pacient svojej diagnóze rozumel
a aby neprestal v liečbe, aj keď sa začne cítiť lepšie,“ uviedol aj v súvislosti s inhalačnou
liečbou astmatikov, ktorú v praxi mnohí nevedia využívať správne. Kto však má pacientov
edukovať o tom, ako správne inhalovať a ako žiť s astmou a alergiami? Odborníci sa
v diskusii zhodli, že spolupracovať musí nielen pacient a špecialista, ale aj lekárnik či
všeobecný lekár.
Prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD. priznáva, že do ambulancií k špecialistom mnohokrát
prichádzajú ľudia s problémami, ktoré tam vôbec nepatria. „Diskutujeme so všeobecnými
lekármi najmä v snahe nastaviť systém tak, aby sme preklenuli čas, keď pacient čaká na
vyšetrenie u špecialistu. Pri ľahšej forme astmy môžu pacienta edukovať a riešiť už
všeobecní lekári, rovnako je to aj pri alergiách, aby sa pacient dostal aspoň k základnej
liečbe a informáciám. Rovnako je našou snahou vzdelávať kolegov v tom, ako komunikovať s
pacientom a edukovať ho tak, aby jeho liečba bola účinná a bezpečná," dodal s tým, že
aktuálne máme aj na Slovensku k dispozícii rôzne inhalačné pomôcky, v ktorých sa sám
pacient môže stratiť, preto je dôležitá kontrola jeho inhalačnej techniky.

Astma je však veľkým problém nielen pre zdravie pacienta, ale aj pre spoločnosť
a zdravotnícky systém. „Astma nás z pohľadu zdravotných poisťovní stojí ročne minimálne
45 miliónov eur. Pacient s astmou je do roka 45 až 50 dní na PN, v zahraničí je to napríklad
od 1 do 14 dní. Astma ako taká je niečo o čom treba hovoriť a riešiť to, pretože do roku 2030
môžu tieto náklady ešte niekoľkonásobne narásť," uviedol Prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD.
zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. Alarmujúcim faktom tiež je, že na Slovensku máme
stále vysoký počet neliečených ľudí. Medzinárodné štúdie odhadujú, že približne 45 %
pacientov nebolo nikdy diagnostikovaných. Odborníci sa preto zhodujú v tom, že aj napriek
dostupnosti moderných a inovatívnych liekov pre astmatických pacientov musíme systém
nastaviť tak, aby boli títo pacienti včas diagnostikovaní, riešení už pri problémoch s alergiami
a aby boli dostatočne edukovaní v tom, ako majú pristupovať k svojej liečbe.

Záznam z diskusie Talkie o zdraví, ktorej hlavnou témou bola astma a starostlivosť
o astmatických pacientov, si môžete pozrieť tu:
https://www.youtube.com/watch?v=eFxAIEKl6m8