Keď ženy sledujú dokumenty o sériových vrahoch alebo únosoch, zažívajú strach, no zároveň vedia, že sú v bezpečí. Tento paradox im umožňuje spracovať vlastné obavy z kriminality, ale bez skutočného ohrozenia. Mozog sa tak učí, ako reagovať na stresové situácie.
Či už ide o dokumentárne seriály na Netflixe, populárne podcasty alebo knihy o skutočných kriminálnych prípadoch, žáner true crime si získal obrovskú základňu fanúšikov. Zaujímavé však je, že väčšinu z nich tvoria ženy.
Podľa BBC Radio 4 je publikum televízneho kanála Sony Crime Channel prevažne ženské a podcasty ako All Killa No Filla majú až 80 – 85 % poslucháčok. Tento trend vyvoláva otázku: prečo práve ženy tak intenzívne priťahuje svet skutočných zločinov?
Ak vezmeme extrémnejší odhad zo Psychology Today, ktorý tvrdí, že až 80 % publika true crime podcastov a televíznych relácií sú ženy, potom muži predstavujú iba 20 % divákov a poslucháčov.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo ženy inklinujú k true crime žánru, je ich vyššia miera vnímaného nebezpečenstva. Aj keď štatistiky ukazujú, že muži sú častejšími obeťami násilných trestných činov, ženy sa zločinu boja viac. Ženy sú fyzicky zraniteľnejšie voči násiliu a často sú terčom sexuálnych útokov.
Sledovanie true crime im môže poskytnúť pocit kontroly. Detailné rekonštrukcie prípadov ukazujú, ako sa zločiny odohrali, aké boli varovné signály a ako sa obete dostali do nebezpečných situácií. Pre mnohé ženy je to forma nepriamej prípravy – učia sa, ako sa vyhnúť rizikovým okolnostiam a ako rozpoznať nebezpečné správanie.
Psychológovia tiež hovoria o fenoméne preventívneho strachu. Znamená to, že ženy sa zámerne vystavujú príbehom o zločinoch, aby sa cítili lepšie pripravené na potenciálne nebezpečenstvá v reálnom živote.
Jedným z kľúčových dôvodov, prečo ženy milujú true crime, je ich schopnosť vcítiť sa do obetí. Mnohé z týchto príbehov sa týkajú násilia páchaného na ženách, čo v nich vyvoláva silnú emocionálnu odozvu.
Keďže ženy sú v reálnom živote častejšími obeťami domáceho násilia, sexuálnych útokov či stalkingu, vedia sa ľahšie identifikovať s osudmi ľudí, ktorí sa ocitli v nebezpečných situáciách.
Psychológovia tvrdia, že táto empatia môže mať aj terapeutický efekt. Keď ženy sledujú alebo počúvajú príbehy o obetiach, cítia s nimi súcit a zároveň spracovávajú vlastné obavy či skúsenosti. U mnohých žien to môže byť forma psychologickej prípravy – vnímajú, čo obeť urobila nesprávne, čo mohlo pomôcť jej záchrane a ako by sa v podobnej situácii mohli zachovať ony samy.
Okrem toho existuje fenomén, pri ktorom ženy v true crime hľadajú spravodlivosť – akýsi pocit uspokojenia, keď je zločinec odhalený a potrestaný. Keďže v reálnom svete veľa prípadov zostáva nevyriešených alebo tresty nie sú adekvátne, true crime ponúka určitú formu emocionálneho vyrovnania.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo ženy milujú true crime, je jeho vzdelávací aspekt. Tento žáner neponúka len napínavé príbehy, ale aj cenné lekcie o rizikových situáciách, manipulácii a varovných signáloch, ktoré môžu predchádzať trestným činom.
Mnohé ženy vnímajú true crime ako neformálny spôsob učenia sa o nebezpečenstvách reálneho sveta a o tom, ako sa pred nimi chrániť.
True crime príbehy často opisujú, ako páchateľ konal pred spáchaním zločinu. Ženy sa tak učia identifikovať manipulatívne správanie, toxické vzťahy a psychologické triky, ktoré páchateľ používa na získanie kontroly nad obeťou. Napríklad, mnohé vraždy alebo únosy začínajú nevinnými situáciami, ktoré si obeť nemusí okamžite uvedomiť ako nebezpečné.
Tieto príbehy môžu posilniť ich sebavedomie a pomôcť im cítiť sa menej bezmocné.
True crime žáner nie je len o fascinácii zločinom, ale aj o hlboko psychologickom procese spracovania strachu. Pre mnohé ženy predstavuje bezpečný spôsob, ako sa konfrontovať so svojimi obavami, analyzovať ich a mentálne sa pripraviť na možné nebezpečenstvá. Tento mechanizmus je známy ako katarzia – emocionálne uvoľnenie, ktoré prichádza po prežití intenzívnych pocitov.
Keď ženy sledujú dokumenty o sériových vrahoch alebo únosoch, zažívajú strach, no zároveň vedia, že sú v bezpečí. Tento paradox im umožňuje spracovať vlastné obavy z kriminality, ale bez skutočného ohrozenia. Mozog sa tak učí, ako reagovať na stresové situácie, pričom v reálnom živote môžu ženy pôsobiť pokojnejšie a racionálnejšie, ak sa ocitnú v nebezpečenstve.
True crime príbehy často sledujú štruktúru napätia a jeho rozuzlenia. Počas sledovania môže divák pociťovať stres a strach, no keď príbeh dospeje k záveru, prichádza uvoľnenie. Tento efekt je podobný tomu, ktorý zažívame pri sledovaní hororov – krátkodobé vystavenie strachu paradoxne pomáha znižovať úroveň úzkosti v bežnom živote.
Pre mnohé ženy je skúmanie psychológie páchateľov spôsobom, ako sa mentálne pripraviť na nebezpečné situácie. Čím viac vedia o tom, ako zločinci premýšľajú, tým väčšia je ich šanca, že dokážu predísť riziku. Tento žáner preto nie je len o fascinácii zločinom, ale aj o pochopení ľudskej psychiky, ktoré môže byť v reálnom živote užitočné.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies