Prvá Československá republika bola štátom, kde mali Slováci po viac ako tisíc rokoch od Veľkej Moravy a Samovej ríše opäť svoje vlastné zriadenie. V Rakúsko Uhorsku bola menšina Slovákov dlhodobo utláčaná.
Dnes si Slovensko pripomína výročie založenia prvej Československej republiky, ktorá vznikla pred 105 rokmi, 28. októbra 1918. V Česku je tento deň významným sviatkom, kedy sa udeľujú štátne vyznamenia. Na Slovensku ho po dlhej legislatívnej zmene už oslavujeme ako sviatok, predtým bol len pamätným dňom.
"Československá republika bola kľúčová pre našu samostatnosť. Bola to demokratická republika, ktorá zaviedla rovné volebné právo a volebné právo pre ženy," povedala prezidentka Zuzana Čaputová na spomienkovej akcii.
Udalosť si pripomenul aj predseda parlamentu Peter Pellegrini. "Československo bolo potrebné pre vznik Slovenskej štátnosti," povedal. Pri 105.výročí boli politické osobnosti vzdať hold vodcom vtedajšieho prvého samostatného štátu čechov a Slovákov Tomášovi Garrigueovi Masarykovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Prvá Československá republika bola štátom, kde mali Slováci po viac ako tisíc rokoch od Veľkej Moravy a Samovej ríše opäť svoje vlastné zriadenie. V Rakúsko Uhorsku bola menšina Slovákov dlhodobo utláčaná a hlavne na začiatku 20.teho storočia čelila silnej maďarizácií. Prvá svetová vojna zamestnanal skostnatený štátny aparát a umožnila hnutiam podniknúť kroky k odtrhnutiu sa od monarchie.
Vznik ČSR sa v Slovenskej republike po roku 1993 pripomínal ako pamätný deň - Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného československého štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja.
Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Jej vznik sa však podaril až po dlhej snahe domáceho a zahraničného odboja.
Prvá republika bola jednou z dôležitých vtedajších ekonomík, pričom bola jednou z prvých európskych krajín, ktorá priznala všeobecné volebné právo aj ženám.
Na čele zahraničného československého odboja stál Tomáš Garrigue Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada, na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik.
Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne dopomáhali úspechy československých légií, ktoré boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR. Do konca prvej svetovej vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku okolo 100-tisíc legionárov.
"Bola to demokratická republika," povedala dnes Zuzana Čaputová. Vo vtedajšom svete to bola po monarchii obrivská zmena pre obyvateľov, ktorí ešte donedávna boli podriadenými zemepánov.
Všebecné volbné právo znamenalo možnosť rozhodovať o sebe a ukončilo poddanstvo.
Keď bolo 28. októbra 1918 vyhlásené Československo, jeho predstavitelia boli ešte v exile. Masaryk bol zvolený za prezidenta 14. novembra, keď bol ešte v USA, do Prahy dorazil až v decembri.
Na nadchádzajúcu mierovú konferenciu prišiel v Paríži aj minister zahraničných vecí Beneš, ako aj Karel Kramář, ktorý sa stal prvým československým premiérom . (Slovenský vodca a minister 1. vojny Štefánik zahynul pri havárii lietadla v máji 1919.) Masaryk a Beneš zostali vo vedení zahraničných vzťahov a lídri piatich hlavných strán riešili vnútorné záležitosti.
Prvá úloha nového štátu, stanoviť svoje hranice, bola vykonaná v Paríži. Mierová konferencia, kde boli s malými úpravami schválené historické hranice oddeľujúce Čechy a Moravu od Nemecka a Rakúska v prospech novej republiky.
Čoskoro sa však objavilo niekoľko sporov. Politickí hovorcovia Nemcov v Čechách a na Morave presadzovali odstúpenie územia tzvSudety do Nemecka alebo Rakúska, ale keďže ani Nemecko, ani Rakúsko neboli schopné zasiahnuť ozbrojenými jednotkami, Česi, podporovaní spojencami, bez veľkého krviprelievania obsadili búrlivé nemecky hovoriace provincie.
Ďalším vážnym problémom bolo vytýčenie slovenskej hranice, keďže medzi maďarským a slovenským obyvateľstvom na juhu neexistovala uznaná jazyková hranica.
Keďže žiadna z po sebe nasledujúcich uhorských vlád nebola pripravená vzdať sa toho, čo považovali za staré maďarské krajiny, novú hranicu bolo potrebné prekresliť silou zbraní. Maďarská komunistická vláda, ktorá v marci 1919 prevzala moc v Budapešti pod vedením Bélu Kuna, vyslala jednotky na východné Slovensko, kde bola vyhlásená sesterská komunistická republika.
Maďarskí komunisti a ich slovenskí spojenci chceli opäť pripojiť slovenskú „Hornú zem“ k multietnickému komunistickému Maďarsku, ktorému ruskí boľševici prisľúbili vojenskú pomoc.
S pomocou spojencov sa však česká armáda presadila na Slovensku aj v novej provincii Podkarpatská Rus (zahŕňajúca prevažneslovanská severovýchodná časť predvojnového Maďarska) a tieto dve bývalé uhorské provincie boli pripojené k Československu.
Zdroje:
https://www.teraz.sk/slovensko/vznik-csr-z-roku-1918-si-slovensko-prip/670373-clanok.html
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies