V apríli 2024 sa svet kryptomien pripravuje na ďalší historický okamih v podobe štvrtého halvingu bitcoinu. Tento fenomén, ktorý sa vyskytuje každé štyri roky, prinesie zásadné zmeny v ekosystéme najpopulárnejšej kryptomeny. S dosiahnutím počtu 740-tisíc blokov tejto kryptomeny klesne odmena za ťažbu jedného bloku zo 6,25 na polovicu, a teda na 3,125 bitcoinu. Čo to bude znamenať v praxi, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Halving bitcoinu je zjednodušene povedané zníženie odmeny pre baníkov (overovateľov bitcoinových transakcií) na polovicu. Po halvingu dostanú baníci za rovnakú prácu, teda za vytváranie nových blokov a overovanie transakcií v blockchaine, len polovičný počet mincí.
Ťažba nových tokenov teda bude zásadne ovplyvnená a tvorba nových bitcoinov sa zníži na polovicu. Vzhľadom na postupne klesajúcu ponuku a rastúci záujem o používanie bitcoinu sa špekuluje o výraznom zvýšení jeho ceny po halvingu.
K halvingu dochádza približne každé štyri roky (preto hovoríme o 4-ročnom cykle) a je naprogramovaný v protokole bitcoinu od jeho spustenia v roku 2009. Cieľom halvingu je kontrolovať infláciu bitcoinov postupným znižovaním množstva novovytvorených bitcoinových mincí.
Celkový počet bitcoinov, ktoré sa vytvoria, je obmedzený na 21 miliónov tokenov. Odhaduje sa, že po roku 2040 budú všetky bitcoiny vyťažené a baníci budú musieť fungovať len z transakčných poplatkov.
Pri vzniku bitcoinu bola odmena za ťažbu jedného bloku stanovená na 50 bitcoinov. Postupne sa však odmena po vyťažení každých 210-tisíc blokov znižovala na polovicu, a vtedy hovoríme o takzvanom halvingu.
Bitcoin funguje na decentralizovanom systéme nazývanom blockchain, ktorý overuje a zaznamenáva transakcie. Jednotlivci si tak môžu priamo vymieňať digitálnu menu. Bitcoiny vznikajú ťažbou kryptomeny, ktorú zabezpečujú ťažiari (baníci) používajúci počítače na riešenie náročných matematických problémov. Tento proces je dôležitý na overovanie bitcoinových transakcií a zvyšovanie bezpečnosti siete. Po vyriešení úlohy dostanú baníci ako odmenu bitcoiny, a takto prichádzajú do obehu nové tokeny.
Najdôležitejšou úlohou halvingu je kontrola ponuky a dopytu po bitcoine. S menšou ponukou sa totiž zvyšuje dopyt. Vo všeobecnosti sa očakáva, že hodnota bitcoinu sa po halvingu zvýši. Zároveň tiež zvyšuje jeho vzácnosť, keďže bitcoin bol vytvorený s cieľom byť vzácnou a limitovanou kryptomenou, pričom vzácnosť má priamy vplyv na zvyšovanie ceny.
K halvingu bitcoinu dochádza aj kvôli kontrole inflácie v bitcoinovom systéme. Keď sa obmedzí tvorba nových bitcoinov aj blokové odmeny, je pravdepodobnejšie, že cena bitcoinu bude stabilnejšia a svoju hodnotu si udrží dlhodobo. Práve to by malo pomôcť mať jeho infláciu pod kontrolou.
V dôsledku minulých halvingov sa výmenný kurz bitcoinu voči americkému doláru posilnil. Napríklad po halvingu v roku 2012 cena kryptomeny v priebehu jedného roka prudko vzrástla z približne 11 dolárov na viac ako tisíc dolárov, čo predstavuje 80-násobný nárast. Po halvingu v roku 2016 sa cena bitcoinov opäť zvýšila, keď za 18 mesiacov stúpla zo 600 na 20-tisíc dolárov.
Zaujímavosťou môže byť, že po halvingu z 11. mája 2020 cena bitcoinu okamžite nestúpla, keďže na trhu dominovali iné faktory, ako napríklad pandémia koronavírusu. Cena kryptomeny tak v skutočnosti klesla. No už v júli 2020 bitcoin zdražel a prekročil hranicu 12-tisíc dolárov.
Momentálne má bitcoin hodnotu 42 800 dolárov. Okolnosti sprevádzajúce každý halving však môžu byť odlišné a dopyt po bitcoinoch môže výrazne kolísať, najmä v súvislosti s geopolitickými konfliktmi vo svete a infláciou. Ukázalo sa, že tieto faktory majú vplyv aj na tie „najstabilnejšie“ aktíva. V praxi teda vôbec nie je jednoduché priradiť býčí alebo medvedí trend pohybu ceny ku konkrétnemu halvingu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies