Boh ich zahrnul do svojho plánu

Občas je odpoveďou na človekom vytvorený plán sklamanie. Spriada, spočítava možné riziká, pridáva výhody a znásobuje to vlastnou túžbou. Dôvod, prečo sa potom úsilie končí neúspechom, sa dá objasniť všelijako, najviac však býva na vine pýcha (tá totiž bráni skloniť hlavu a poprosiť o pomoc Boha). Napriek tomu, ako ľahko človek padá a ako prirýchlo zabúda na toho, kto mu vdýchol život, je neuveriteľné sledovať Boha v procese práce. On, ktorý v rukách pevne drží celú zem, rád spolupracuje a dáva možnosť zapojiť sa do Jeho diela. Robí to ticho, nenápadne, klope na uši, jemne odkláňa záclonu spred očí a šepká tajomstvá.

Mesto to potrebuje
Dievčina trávila obyčajné popoludnie, usadená v hojdacom kresle listovala v knihe a zaháňala zívanie. Vtom ju ale čosi vyrušilo. Otočila hlavu na jednu stranu, potom na druhú, domnievala sa, že príčinu nepokoja uvidí kdesi uprostred miestnosti. Aká pochabosť! Ubehla sekunda, za ňou ihneď preletela druhá. Dievčina sa sústredila a v objatí ticha jej vnútro omieľalo jednu jednoduchú, ale jednoznačnú vetu.

„Choď sa modliť za toto mesto."
Začudovala sa, niečo také jej pamäť nepoznala. Poslúchla, vystrela ruky k nebu a začala nesmelo prosiť za Trnavu. Čoskoro sa v nej miešali silné emócie, prosenie sa zmenilo na vytrvalé volanie s príchuťou sĺz.

Zážitok nevravela nikomu, po modlitbe sa vrátila späť k obyčajom dňa. Až večer ju dobehlo zistenie.

„Počula si to?" spýtal sa jej ktosi.
Pokrútila hlavou.
„Čo sa stalo?"
„Nad Trnavou bol požiar."
A vtedy pochopila a dala sa do ďakovania, že ju Boh natoľko poctil a vsadil ju do plánu.

Obyvateľov Trnavy vystrašil v septembri tohto roku hustý čierny dym vzášajúci sa nad mestom. Horel sklad s bazénovou a dezinfekčnou chémiou.

Chcela som to urobiť
Kristína v noci nezaspala. Aj by chcela, ale zdalo sa, že by to nebolo správne. Mala nutkanie neustále sa modliť za svoju sestru.

„Pane, nerozumiem tomu, ale, prosím ťa, pomôž jej."

Sestra jej zavolala a to, čo jej oznámila, ju dodnes vedie k plaču.
„Túto noc som chcela spáchať samovraždu."
Boh Kristínu použil v modlitbe, aby jej v tom zabránil.

Nežartuj
Žena sa ráno prebudila, dala sa do pitia kávy a premýšľala, aký obed prichystá. Boh jej ale vnukol myšlienku, že je potrebné modliť sa za manžela a syna.

Keď jej po prihováraní sa za rodinu zazvonil telefón, zdvihla a pripravovala sa na zvyčajný rozhovor.
„Ahoj," pozdravil ju manžel, v pozadí sa ozýval nástojčivý zvuk sirén.

Žena sa strhla.
„Ahoj."
„Neľakaj sa, ale mali sme nehodu. Mohli sme prísť o život, ale prišli sme len o auto. Viem naisto, že Boh nás zachránil."