Každé srdce je naprogramované tak, že viac alebo menej túži milovať a byť milované. Ani to jej nebolo výnimkou a trápilo sa hľadaním niekoho vhodného pre život. Obraz, ktorý si namaľovala o budúcom mužovi, sa menil vplyvom prirodzeného dospievania. Čím staršia bola, tým väčšmi ju to ťahalo k založeniu si rodiny, tým viac by rada uchopila aspoň nejakú istotu v neistom svete.
Prvá známosť
Jej prvá známosť sa začala odvíjať počas štúdia na vysokej škole. Bola to však z núdze cnosť, tešilo ju vedomie, že nie je sama a ten, s kým tvorila pár, jej až tak veľmi nerozbúril dušu.
Vzťah založený na neláske si priam pýtal koniec, a tak sa aj stalo. Predchádzalo tomu nedorozumenie, hádka a cesta na začiatok už nebola možná.
Môže to byť on?
Bez priateľa ale dlho neostala, do myšlienok jej vstúpil niekto iný. Bol od nej o štyri roky starší, zaujímal sa o rovnaký odbor ako ona, nechýbala mu atraktivita a ako muž vedel prejaviť náklonnosť k žene. Ach, ľúbila ho a ešte ako! Nádejala sa, že by jej mohol robiť spoločnosť po zvyšok dní.
Ona dostala ponuku na pobyt v Poľsku, program Erazmus jej mal priniesť dobrodružstvo aj vzdelanie.
„Ale čo bude so vzťahom?" pýtala sa ona.
„Zvládneme to. Prídem za tebou na návštevu, a len čo sa vrátiš, vezmeme sa," povedal on a žiadosť o ruku nikdy neznela v jej ušiach tak romanticko-racionálne.
Rozptýlenie
Čas nikoho nešetril, odchod do Poľska sa nezadržateľne blížil.
„Musím s tebou hovoriť," oznámil jej. Vraj si uvedomil, že skutočne miluje inú ženu a ona bola pre neho len rozptýlením.
Porozchodová rana krvácala, nedala jej dýchať, oberala ju o pokoj, dokonca ju prestal tešiť aj život ako taký.
V Poľsku to dýchalo zážitkami, všetko prebiehalo pod rúškom zoznamovania, skúseností, obdivovania prostredia.
V spoločnosti vedela rozdať aj úsmev, aj slovo. Akonáhle sa pretočil deň do večera, dvere na internátnej izbe sa zatvorili a ona usedavo plakala. Modlila sa, aby na neho zabudla, topila sa v strachu, že nič krajšie už nepríde. Keď zatvorila oči, videla jeho tvár, potiahla nosom a cítila pre neho typickú vôňu.
List
Do Poľska ju sprevádzala aj priateľka, ktorej spojenie s Bohom bolo naozaj intenzívne. Pozvala ju, aby sa zúčastnila večerného kresťanského stretnutia, lákala ju tak aj onak. Spočiatku sa bránila, ale napokon sa podvolila a vypočula si tak piesne, ako aj kázeň.
„Ak si zranený z nejakého vzťahu a bojíš sa, že ostaneš sám, never tomu klamstvu," prehovoril mladý kazateľ k poslucháčom.
Striasla sa. Vari mu jej priateľka vyzradila, v akom období sa nachádza? To predsa nemôže byť len tak. Pravdaže, bola to práca Boha, ktorý ju chcel vyliečiť a použil si na to celkom cudzieho človeka.
„Boh ťa berie vážne," pokračoval kazateľ, berie ťa tak vážne, že mu záleží na tvojich snoch o tom, aký by tvoj budúci partner mal byť. V skutočnosti ti tie túžby vložil do srdca On. Dovoľ mu snívať svoj sen a napíš Mu list o tvojich predstavách.
Zasmiala sa, niečo také jej nedávalo nijaký zmysel. Podľahla však akémusi vnútornému popudu, vzala pero a papier a prihovorila sa Bohu.
Svadba je blízko
O tri roky neskôr sťahovala veci z podnájmu, pomáhal jej snúbenec a premiestňoval ich tam, kde sa po svadbe budú deliť o jeden príbytok.
Bol piatok a obidvoch zmáhala únava. Napriek tomu, ich spájalo aj nadšenie, veď už len chvíľu a zosobášia sa. Na svadbe si budú spievať a hrať, sú predsa obaja hudobníci. Vyhrávali všeličo - popovú hudbu, niečo vážnejšie a aj piesne o Bohu. Pozerala sa na jeho dlhé vlasy, Boli kučeravé a ona premýšľala, či ich kvôli obradu podstrihne alebo si ich len tak zopne. Vraví sa, že nie je slušné, aby mal muž dlhé vlasy, ale možno to pre gitaristu neplatí.
„Pozri, tu je moja zdravotná karta. Nemohla som ju nájsť," povedala mu.
"Mala by si ju zaniesť k lekárovi a ísť aj na prehliadku," podotkol, vždy sa staral aj o jej zdravie. Dbal o jej pitný režim, naučil ju bicyklovať sa a trávil s ňou čas v prírode.
Vtom čosi vypadlo z krabice. Bola to obálka s ružovými srdiečkami a v nej list pre Boha, ktorý kedysi napísala. Úplne naň zabudla, ale keď sa začítala, od dojatia jej z očí kvapkali slzy. Boh jej to splnil!
„Môj jediný Pane. Viem, že si nechcel, aby som bola zranená a aby som sa cítila osamelo. Viem, že chceš, aby som raz bola šťastnou manželkou a že máš pre mňa už teraz pripraveného manžela, ktorý ma bude milovať a vážiť si ma. Dovoľ mi však napísať Ti aj moje ľudské túžby srdca po tom, aký by mal byť a celé Ti to odovzdať. Mohol by byť hudobník, gitarista napríklad, mať dlhé a kučeravé vlasy. Kiežby sa o mňa staral a záležalo by mu na mne...na mojom zdraví. Zaujímal sa o mňa a chodil so mnou na prechádzky do prírody, kde by sme sa rozprávali o všeličom. Mohol by byť vtipný a mať zmysel pre humor. Pane, a mojou najväčšou túžbou je, aby sme raz spolu hrali a spievali pre Teba chvály. PS: Mohol by ma naučiť sa bicyklovať..."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies