Boh ju uzdravil z alergie na chlad

Niekto považuje za najväčší zázrak schopnosť ráno čo ráno vstať z postele a vykročiť za dňom, keď všade navôkol vládne toľký chaos. Niekto by povedal, že najviac pre neho znamená, že sa aj po rokoch dokáže zapozerať na partnera tak, akoby ho videl prvý raz, a to aj napriek tomu, že vzťah zaznamenal nejednu väčšiu búrku.

Zázrak nikdy nie je malý, hoci sa o tom často hovorí. Je to vždy niečo veľké, čo síce nezmení celý svet, ale ovplyvní to smer cesty jednému, niekedy aj viacerým pútnikom. Zázrak by nikdy nemal byť braný ako samozrejmosť, ani by sa nad ním nemalo len tak ledabolo mávnuť rukou. Táto žena jeden prežila a som presvedčená, že naň nikdy nezabudne.

Bolo to ojedinelé
Všímala si, že s jej telom čosi nie je v poriadku. Nijako to nevedela definovať, a tak sa pobrala za lekárom, aby jej on objasnil, či má alebo nemá dôvod obávať sa. Žiaľ, diagnóza bola pre ňu vskutku neočakávaná.

„Lekár mi povedal, že mám alergiu na chlad. Ako mi neskôr vysvetlil, naväzuje sa na pôvodný druh, teda nikdy nevzniká len tak z ničoho nič. Predchádza jej buď alergia na peľ alebo nejaká iná. Spôsobovalo mi to veľké problémy, a to nielen v zimnom období, ale aj počas leta."

Nemohla ani len pomyslieť na to, že by vypila niečo studené, ak by to skúsila, bolo tu veľké riziko, že jej hrdlo opuchne a ona sa udusí. Zakázaná pre ňu bola aj zmrzlina a dokonca ju ohrozoval aj dotyk (v obchode nesmela vziať do ruky nič mrazené, inak jej to pokožka pekne zrátala).

„Trpela som aj vtedy, keď sa spustil letný dážď, ale najhoršie to bolo v zime. Musela som byť extrémne zababušená, na očiach mi nemohli chýbať slnečné okuliare. Lekár mi povedal, že ľudí s týmto ochorením je veľmi málo, v rámci kraja sme boli len traja."

Hoci tomu nebola rada, jej život sa chorobou ovplyvnil. Sprevádzalo ju obmedzenie, postupne sa pridalo aj deprimovanie a vytrácala sa spontánnosť. Liečenie sa bolo viac ako komplikované. „Lekár mi predpísal tabletky na hormonálnej báze. Tie mi síce trochu pomáhali, ale v niečom sa mi, naopak, pohoršilo."

Nebolo to zo dňa na deň
Do jej života vstúpil Boh. Získal si ju láskou, dal jej istotu, že s ním je v bezpečí a že v ňom má priateľa, ktorý je jej k dispozícii neustále a nikdy ju nesklame.

Oboznamovanie sa s duchovnom, zahŕňalo aj zamilovanie sa do Biblie. Už to viac nebola len taká hocijaká kniha, ktorej výklad smú prezentovať iba tí, čo v nedeľu postávajú pred hŕstkou veriacich. Pochopila, že jej posolstvo je určené každému a to bez ohľadu na čokoľvek a že obsah je nadčasový.

„V Písme som sa dočítala, že smrťou Ježiša, zobral Boh naše choroby a pribil ich na kríž a že jeho ranami môžem prijať uzdravenie. Uverila som tomu a vyznávala to. Aj v cirkvi sa za mňa modlili a spoločne sme prehlasovali uzdravenie."

Ani nevie, kedy presne sa to odohralo, ale najskôr spozorovala, že reakcie na chlad, ktoré boli predtým také prudké, ustupujú, až úplne vymizli. „Dnes viem, že to bol Boží zázrak pre mňa. Alergia na chlad sa nedá inak eliminovať, nedá sa úplne vyliečiť. Kedykoľvek sa priblíži zima, usmievam sa a s vďakou spomínam na to, čo Boh vykonal."

Teší ju aj to, keď má od mrazu vyštípané ruky, rovnako ako si plnými dúškami vychutnáva letné osvieženie v sladučkom kornútku. Už sa viac nemusí obmedzovať.