Čelila posmechu, skepse a mnohým prekážkam, no vždy ju ďalej niesla jej viera.
Príbeh Katelyn Paveyovej je príbehom viery, vytrvalosti a nesmiernej odvahy. Narodila sa s hendikepom, ktorý by mnohých odradil od plnohodnotného života. No táto bojovníčka bez jednej ruky sa rozhodla, že sa vzoprie krutému osudu a dokázala každému kritikovi, že sa mýlil. Napokon sa Katelyn podarilo neuveriteľné - získala vysokoškolské štipendium na to, aby mohla hrať softball.
Jej inšpiratívna cesta sa stala dokonca témou sugstívneho filmu "I can" ("Dokážem to"), ktorý popisuje na reálnych životných udalostiach Katelyn, že Božia milosť je prítomná aj v tých najťažších životných skúškach.
Paveyová sa roky bránila myšlienke, aby jej životný príbeh poslúžil ako predloha k filmu. Nechcela byť postavená na piedestál a nemala pocit, že jej osud je až taký jedinečný. Dokonca aj jej otec Eric váhal, pretože sa obával, že odhalenie celej pravdy - vrátane ťažkých okolností jej narodenia - by mohlo otvoriť staré rodinné rany.
„Bola som totiž počatá mimo manželstva,“ otvorene sa podelila Katelyn. „Obaja moji rodičia boli predtým v iných manželstvách, mňa počali mimo svojich zväzkov." Jej rodičia spočiatku zápasili s pocitom viny a pýtali sa, či to, že sa narodila s jednou rukou, nebola nejaká forma božieho trestu. Ale jej stará mama im pripomenula neotrasiteľnú pravdu: Boh nerobí chyby!
Prijatie tejto pravdy, spolu s povzbudením ich pastora Tylera Sansoma, ktorý režíroval film "I can" im pomohlo nájsť zmysel v zdieľaní svojho svedectva.
Katelynina cesta nebola nikdy jednoduchá. Od mladosti sa stretávala s nepriazňou ľudí, ktorí pochybovali o jej schopnostiach. „Čelila som mnohým výzvam, ktoré som musela prekonať a ísť ďalej,“ spomína.
Jeden z takých momentov prišiel už v materskej škole, keď Paveyovej učiteľka povedala rodičom, že si nedokáže zaviazať topánky, a trvala na tom, aby namiesto toho nosila tenisky na suchý zips. No namiesto toho, aby prijala toto obmedzenie, malá Katelyn odišla domov, naučila sa zaväzovať si topánky a na druhý deň sa vrátila do školy, aby to hrdo všetkým dokázala.
Samozrejme, jej životné prekážky sa tým neskončili. Ako mladá športovkyňa sa stretla s trénermi a rodičmi, ktorí neverili, že patrí na ihrisko. Niektorí tréneri ju podceňovali, iní ju priamo zavrhli. Jeden z nich ju dokonca požiadal, aby opustila tím, pretože ostatní rodičia boli nahnevaní, že dievča s jednou rukou prevyšuje ich dcéry.
„Nemám rád drámu v mojom tíme,“ povedal jej tréner. „Spôsobuješ priveľa rozruchu. Rodičia sa sťažujú, že dievča s jednou rukou hrá lepšie ako ich dcéry s dvoma, jednoducho to nechápu.“
Napokon sa Katelyn spolu s rodičmi aj pastorom rozhodli, že jej príbeh by sa mohol pozitívne dotknúť mnohých ďalších ľudí. "Ak môžeš inšpirovať a povzbudiť jedného človeka a ak môžeš pomôcť jednému človeku nájsť a nasledovať Boha, urobíš to?, spýtal sa ma môj pastor. A ja som mu odpovedala: 'Jasné!´, spomína Katelyn. Vtedy sa definitívne rozhodla, že film o jej životnom príbehu vznikne.
A hoci to bol príbeh plný prekážok, aké si väčšina smrteľníkov nedokáže predstaviť, rodičia ju napriek nepriazni okolia vždy povzbudzovali v tom, že môže v živote dokázať čokoľvek. Tento prístup spolu s vierou v Boha, ktorú Katelyn nasávala v rodine už odmalička z nej urobil statočnú bojovníčku a z jej príbehu námet na film.
"Prijímajte každú ranu života ako výzvu, ktorá vás urobí silnejším a lepším. Stále kráčajte ďalej," radí Katelyn. „Nikdu sa neobracajte dozadu, nevzdávajte sa, stále sa snažte byť lepšími ako včera, dokážte to sebe aj druhým. Takto to robím v živote ja, najmä prostredníctvom softbalu.“ Paveyovej láska k softbalu sa prejavila u nej už ako u trojročnej. Svoj talent zdokonalila až tak, že sa naučila prispôsobiť hre len s jednou rukou.
"Boli to nespočetné hodiny na dvore s mojím otcom, kde som makala ešte aj po oficiálnom tréningu,“ odhalila Katelyn. „No niečo ma ťahalo stále ďalej." Napriek tomu si musela vypočuť veľa slov a reakcií, ktoré neboli práve povzbudením, skôr naopak. "Všetko, čo ma chcelo zraziť k zemi a odradiť som použila ako palivo k ešte väčšiemu úsiliu. Iste, že ma tie slová dokázali zraniť. No vedela som, k akému cieľu smerujem a nikdy som o svojom talente nepochybovala, vedela som, že mám ten talent od Boha a musím pokračovať," vyznala sa úspešná športovkyňa.
Keď sa Katelyn rozhodla, že bude hrať softball aj na vysokej škole, prišli ďalšie prekážky. Od trénerov na vysokých školách počúvala prakticky to isté, čo predtým: „Človeče, máš naozaj talent, rád by som ťa mal v tíme, ale...“ Vždy tam bolo to „ale“. „Neviem, ako trénovať dievča s jednou rukou,“ alebo: „Neviem, ako budú moji hráči reagovať na to, že majú spoluhráčku s jednou rukou.“
„Tréneri mi nedávali veľa šancí,“ prezrádza Paveyová. No naďalej neprestávala usilovať sa o dosiahnutie svojich cieľov. Napokon sa jej podarilo podpísať vysokoškolské štipendium na softbal na Cincinnati Christian University.
Katelynin príbeh je príbehom nezlomnej viery, sily a odvahy kráčať za svojimi snami a diváci ho môžu teraz zažiť prostredníctvom filmu „I can“. Paveyová dúfa, že film prebudí mnohých ľudí k tomu, aby vykročili za svojimi snami a aby na tejto ceste dôverovali Bohu. „Boh nerobí chyby,“ opakuje Katelyn. „Nezáleží na tom, kto ste, ako vyzeráte, odkiaľ pochádzate. Boh má pre váš život zámer a stvoril vás na svoj dokonalý obraz. Všetko, čo chce od vás je, aby ste mu v tom dôverovali.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies