Ak sa raz prestane snívať, bude to tragédia. Pravdaže, iba snívať nestačí. Deň je pre realitu a noc zasa pre vytváranie si tej inej, niekedy krajšej podoby sveta. Aj on to vedel, aj on rád unikal.
Dobroslav Chrobák mal vskutku zaujímavé rodinné zázemie. Aspoň ja si to myslím. Veď ale nakoniec, ako inak by sa to dalo opísať? Jeho otec bol krajčír, čo v mojom pohľade znamená, že mal zmysel pre krásno. To transformoval nielen do výtvorov, ktorými sebe i ostatným členom domácnosti zabezpečoval obživu, ale i do spôsobu, akým rád trávil voľno. Bol totiž mimoriadne sčítaný, literatúra v ich príbytku chodila, dýchala a bola všade tam, kam sa podeli jej nadšenci. Svoju lásku k písmenám jeho otec pretavil i do ďalšej profesie, zapájal sa ako kronikár a zašiel vo vášni tak ďaleko, že založil i obecnú knižnicu. Venoval sa i prekladom kníh z ruského, maďarského a nemeckého jazyka. Žiaľ, jeho aktivita, ktorú sa pokúšal sformulovať aj do vlastných textov, mu akosi nevyšla. Možno preto, lebo chodník spisovateľa bol už dávno súdený jeho synovi.
Začalo sa to v Bratislave
Dobroslav Chrobák študoval v hlavnom meste Slovenska na vyššej priemyselnej škole a presne tam sa postupne odvíjal aj jeho autorský zámer. Už prvou poviedkou, ktorú sa mu podarilo uverejniť v mládežníckom časopise, zaznamenal úspech a viditeľnú pochvalu. Rovnako ako jeho otec, ani on neostával len tak zaháľať a činností, ktorým dával pozornosť, bolo hneď niekoľko. Okrem písania, prejavil aj zručnosť vydavateľskú, pretože sa podieľal na vzniku Slovenského literárneho almanachu a Rukoväte dejín slovenskej literatúry.
Realita alebo sen?
Pre Chrobáka je príznačné miešanie sna s realitou, azda preto, lebo od toho, čo je známe, každý občas potrebuje utiecť. A ak sa inakšie nedá, poslúži aj sen, akokoľvek nezmyselný by bol. Preukázal to zbierkou Kamarát Jašek, v ktorej sa nachádza osem noviel. Chrobák vedel, že život nie je iba o smiechu a že v ňom má opodstatnenie aj strata. A aj to vkladal do svojich riadkov. Hoci by sa mohla a azda aj mala vymenovať aj iná jeho literárna práca, nemôžem opomenúť novelu Drak sa vracia. Tá je dostupná aj vo filmovej verzii, a tak sa s ňou má možnosť oboznámiť aj ten, komu nie je kniha príjemná.
Nájsť si miesto vo svete, byť aj nebyť iný, tajomstvo a všeličo iné, to sa dá nájsť v Chrobákovej duši, ktorú tak zručne vylieval na papier.
Kým jeho telo odpočíva v pokoji, slová, čo vyriekol, si ďalej kráčajú, akoby sa nezmenila ani doba, ani spoločnosť, akoby bolo všetko také ako 16. februára v roku 1907, keď sa Dobroslav Chrobák narodil.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies