Boris Kollár: Rokovací poriadok ľudí nezaujíma

„Nikto to už nepočúva. Ľudí to nezaujíma. Chcú zákony, ktoré im pomôžu ľahšie žiť,“ povedal. Podobný názor mal aj predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba, podľa ktorého rokovací poriadok občanov nezaujíma a rokovanie o ňom je mrhaním

Včera poslanci ukončili rokovanie o novele Rokovacieho poriadku NR SR, ktorú do parlamentu vrátil prezident. Hlasovať o jej definitívnej podobe budú v utorok. Novelu pripravila skupina poslancov vládnej koalície na čele s predsedom parlamentu Andrejom Dankom, podľa ktorých jej cieľom je zabezpečenie ochrany efektívneho fungovania národnej rady počas jej schôdzí. Schválený zákon napríklad stanovuje maximálny čas prejavu poslanca v rozprave, zakazuje používanie zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových pomôcok, zakazuje vnášať jedlo do rokovacej sály národnej rady.

Poslanci v závere dňa rokovali aj o odstránení výkladových nedostatkov v zákone o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Návrh na novembrovú schôdzu parlamentu predložila poslankyňa za SNS Eva Smolíková. Predložený návrh zákona podľa nej jednoznačne spresňuje postavenie majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe a učiteľov umeleckej praxe, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť na pracovisku praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania ako pedagogických zamestnancov. „Keďže pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, v praxi vznikajú nejasnosti, či reálne aj naďalej ide o pedagogického zamestnanca,“ uvádza poslankyňa.

Poslanci sa venovali aj zákonu o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý rovnako predložila poslankyňa Eva Smolíková. Návrhom chce umožniť vytvorenie spoločnej triedy v strednej odbornej škole pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo pre niekoľko príbuzných učebných odborov. Podľa nej by sa tak odstránili praktické problémy, keďže súčasné znenie školského zákona ustanovuje, že v strednej odbornej škole možno vytvoriť spoločnú triedu, ak na teoretické vyučovanie každého odborného predmetu možno zriadiť skupinu najmenej ôsmich žiakov toho istého študijného alebo učebného odboru. Prax však podľa Smolíkovej ukázala, že uvedené ustanovenie je v niektorých prípadoch ťažko vykonateľné. Predložený návrh zákona podľa poslankyne uvedený problém rieši.

Ako o poslednej norme dnes poslanci začali rokovať o ústavnom zákone z dielne koaličných poslancov. Ich cieľom je predĺženie volebného obdobia orgánov vyšších územných celkov pre jedny voľby na päť rokov, a to pre voľby, ktoré budú v roku 2017. Tým sa vytvorí možnosť, aby sa voľby do orgánov samosprávy obcí a orgánov vyšších územných celkov v roku 2022 mohli konať v jeden deň. Predkladatelia argumentujú, že zjednotením volebného obdobia možno vytvoriť právne podmienky pre to, aby sa voľby orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov mohli konať v rovnakom čase. „Pre voliča to znamená voliť tieto orgány v jeden deň, na rovnakom mieste, čo mu v konečnom dôsledku nielen usporí čas, ale najmä zvýši pozornosť vo vzťahu ku kandidátom a prirodzenému výberu tých z nich, ktorí sú spôsobilí plniť jeho predstavy v jednotlivých orgánoch. Pre kandidátov vo voľbách a politické strany by mal takýto postup vyvolať kreatívnejšie programy a zlepšiť výber kandidátov pre jednotlivé funkcie,“ zdôvodnili svoj návrh poslanci Vladimír Faič, Martin Glváč, Tibor Glenda, Gábor Gál, Andrej Hrnčiar, Dušan Jarjabek a Martin Nemky.

Poslanec NR SR za SaS Martin Klus kritizoval, že takúto vážnu zmenu chce parlament prerokovať vo večerných hodinách, keď je na rokovaní prítomných len sedemnásť zákonodarcov. V prejave však pripomenul, že SaS je už dlhšie za zjednotenie termínov niektorých volieb. Podľa Klusa sa to však dá aj bez zmeny ústavy pri iných voľbách, ako sú regionálne voľby. Klus si myslí, že by sa dali spojiť eurovoľby s druhým kolom prezidentských volieb. Klus však svoj prejav dokončiť nemohol, pretože rokovací deň je len do 19:00. Preto ho predsedajúci schôdze Andrej Hrnčiar prerušil.