LONDÝN - Briti vo štvrtok od ôsmej hodiny ráno SELČ hlasujú v parlamentných voľbách. K jasnému víťazstvu mieri opozičná Labouristická strana, ktorá si za hlavný cieľ vytýčila oživenie stagnujúcej ekonomiky. Konzervatívci skončia po dlhotrvajúcej kríze ďaleko za nimi. Volebné miestnosti sa uzavrú o jedenástej hodine večer, prvé výsledky možno očakávať v noci na piatok.
Pravicovým konzervatívcom hrozí porážka, ktorá môže otriasť základy strany. Rozptyl v prieskumoch je pri strane premiéra Rishiho Sunaka veľký, v krajnom prípade jeho strana utrpí debakel s 53 mandátmi, získať ich však môžu podľa sondáží až 180. Podľa niektorých modelov po voľbách ani nebudú hlavnou opozičnou silou v Dolnej snemovni, ktorou by sa za tohto scenáre stali Liberálni demokrati.
Ako výrazné zmeny by znamenal pravdepodobný návrat labouristov k moci, nie je jasné. Líder strany Keir Starmer zdôrazňuje potrebu naštartovať ekonomický rast, jeho program však obsahuje pomerne málo konkrétnych opatrení, ktoré by povzbudili podniky k investíciám. Labouristi oproti konzervatívcom kladú väčší dôraz na zelenú politiku, svoj predchádzajúci sľub o masívnych investíciách však tento rok odvolali.
Starmerov blízky spojenec a doterajší poslanec Peter Kyle po predstavení volebného programu komentoval absenciu razantných plánov tak, že strana nemôže ihneď dosiahnuť všetko a radikálna zmena má dnes pre Britov iný význam. „Radikálne je byť schopný dostať sa do týždňa k doktorovi, keď vás niečo bolí. Radikálne je poslať svoje dieťa do školy, kde sa nerúti strecha,“ povedal.
Nielen opoziční politici pred voľbami tvrdia, že v Británii nič nefunguje. Po úsporných opatreniach konzervatívcov z minulých rokov sa Briti stretávajú s veľkými problémami v štátnych službách, najmä s prístupom k zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o ekonomiku, jej rast v prepočte na obyvateľa podľa výskumného ústavu Insitute for Fiscal Studies počas vlády konzervatívcov zaostával za členov Európskej únie a Spojenými štátmi.
Britskú ekonomiku podobne ako ďalšie západné krajiny zasiahli v posledných rokoch početné krízy, od minulých volieb v roku 2019 najmä tá covidová a následný nárast životných nákladov spojený s ruskou agresiou na Ukrajine. Podľa expertov ale súčasná stagnácia pramení aj z politických rozhodnutí vrátane odchodu z EÚ, čo je téma, ktorej dominovala posledným parlamentným voľbám. Dnes brexit v kampani takmer nefiguroval, hoci labouristi uvádzajú, že sa chcú pokúsiť dojednať s Úniou bližšie partnerstvo.
Sľub o dokončení brexitu pred piatimi rokmi priniesol konzervatívcom silnú väčšinu v Dolnej snemovni a objavovali sa aj predpovede, že vtedajší premiér Boris Johnson vydrží vo funkcii desať rokov. Rezignoval však už v roku 2022 pod ťarchou série škandálov spojených najmä s večierkami vládnych pracovníkov v čase pandemických reštrikcií.
Nasledovalo iba 49 dní dlhé premiérstvo Liz Trussovej, ktorej plány daňových škrtov vyvolali prepad libry aj ceny štátnych dlhopisov. S jej odchodom sa situácia na trhoch stabilizovala, súčasný premiér Rishi Sunak však pokles v preferenciách konzervatívcov nedokázal zastaviť.
Teraz ho s najväčšou pravdepodobnosťou v Downing Street vystrieda šesťdesiatjedenročný Starmer, ktorý labouristov vedie od roku 2020. Predtým pôsobil v tieňovej vláde Jeremyho Corbyna, od jeho silne ľavicovej politiky sa ale strana pod vedením Starmera výrazne odklonila k viac centristickému programu.
Starmer je niekdajší prokurátor, ktorý pochádza z rodiny zdravotnej sestry a remeselníka, ako rád pripomína voličom. V kampani sa prezentuje ako seriózny politik, ktorý ukončí „chaos“ sprevádzajúcu vládu konzervatívcov. Mnohí pozorovatelia ho ale vidia ako nudného a nevýrazného, v jednej z predvolebných debát ho člen publika prirovnal k „politickému robotovi“. Akokoľvek teraz má šancu na historické volebné víťazstvo, jeho osobná popularita takémuto výsledku príliš nezodpovedá. Podľa agentúry YouGov podiel Britov, ktorí naň majú negatívny názor, už teraz prevyšuje podiel jeho fanúšikov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies