Príchod Krištofa Kolumba do Ameriky v roku 1492 znamenal začiatok dramatických zmien pre indiánske kultúry. Kolumbus a jeho nasledovníci priniesli so sebou nielen nové zvieratá, rastliny, technológie a náboženstvá, ale aj choroby, otroctvo, vojny a genocídu.
Severná Amerika je kontinent plný rozmanitosti a histórie. Predtým, ako ju objavil Krištof Kolumbus v roku 1492, bola domovom mnohých indiánskych kmeňov, ktorí vytvorili bohaté a zložité civilizácie. Tieto kultúry sa vyvíjali po tisíce rokov, prispôsobovali sa rôznym prírodným podmienkam a vytvárali jedinečné formy umenia, náboženstva, spoločnosti a politiky. V tomto článku sa pokúsime priblížiť niektoré z najvýznamnejších aspektov severoamerickej histórie pred Kolumbom.
Podľa vedeckých dôkazov sa prví ľudia dostali do Severnej Ameriky cez Beringov prieliv, ktorý spájal Áziu a Ameriku v poslednej dobe ľadovej. Tento prechod sa odhaduje na približne 40-tisíc až 45-tisíc rokov pred naším letopočtom. Títo prví osadníci sa postupne rozšírili po celom kontinente, prispôsobili sa rôznym klímam a ekosystémom a rozdelili sa do mnohých etnických a jazykových skupín.
Niektoré z najstarších archeologických nálezísk v Severnej Amerike sú napríklad Bluefish Caves v Kanade, ktoré sa datujú do 22-tisíc rokov pred naším letopočtom, alebo Meadowcroft Rockshelter v Pensylvánii, ktoré sa datuje do 19-tisíc rokov pred naším letopočtom.
Severná Amerika bola domovom mnohých starovekých kultúr, ktoré sa vyznačovali svojou vysokou úrovňou organizácie, technológie, architektúry, umenia a náboženstva.
áto kultúra je považovaná za jednu z prvých paleoindiánskych kultúr v Severnej Amerike. Jej názov je odvodený od náleziska v Novom Mexiku, kde sa našli charakteristické kamenné hroty, ktoré sa používali na lov veľkých zvierat, ako sú mamuty, bizóny alebo losy. Kultúra Clovis sa rozšírila po celej Severnej Amerike a existovala približne od 13 000 do 9 000 rokov pred naším letopočtom.
Táto kultúra sa vyvinula v povodí rieky Ohio a jej prítokov v období od 1 000 pred naším letopočtom do 200 po našom letopočte. Jej najznámejším prejavom sú tzv. mohyly, ktoré sú umelé kopce zeme, ktoré slúžili ako pohrebiská, rituálne miesta alebo pozorovateľne nebeských javov. Niektoré z najväčších a najzložitejších mohýl sú Serpent Mound v Ohiu, Grave Creek Mound v Západnej Virgínii alebo Cahokia Mounds v Illinoise.
Táto kultúra sa rozvíjala v juhozápadnej časti Severnej Ameriky, najmä v štátoch Arizona, Nové Mexiko, Utah a Colorado, v období od 100 pred naším letopočtom do 1600 po našom letopočte. Jej predstavitelia boli známi svojimi pokročilými poľnohospodárskymi technikami, keramikou, tkaním a architektúrou. Vytvorili rozsiahle osady, ktoré sa skladali z domov vybudovaných z kamenných tehál, dreva a hliny. Niektoré z najznámejších príkladov sú Mesa Verde, Chaco Canyon, Canyon de Chelly alebo Bandelier.
Táto kultúra sa etablovala v severovýchodnej časti Severnej Ameriky, najmä v štátoch New York, Pensylvánia, Vermont a Ontario, v období od 1 000 po našom letopočte do 18. storočia. Jej predstavitelia boli organizovaní do konfederácie piatich (neskôr šiestich) kmeňov, ktoré boli Mohawkovia, Oneidovia, Onondagovia, Cayugovia, Senecovia a Tuscarorovia.
Tieto kmene spolupracovali na obrane, obchode a diplomacii, a vytvorili jeden z najvplyvnejších politických systémov v Severnej Amerike. Ich spoločenský a náboženský život bol založený na matrilineárnom systéme, kde dedičstvo a členstvo v klanoch prechádzalo cez matky. Ich hlavnými zdrojmi obživy boli poľnohospodárstvo, lov a rybolov. Ich typickým bývaním boli dlhé domy, ktoré boli vyrobené z drevených rámov pokrytých kôrou. Niektoré z najväčších a najstarších osád irokézov sú Ganondagan, Onondaga Lake, Hochelaga alebo Ossernenon7.
Skupina Prériovích kočovníkov zahŕňala kmene, ako boli Siuxovia, Čejenovia, Apači, Komanci, Černokožci a ďalší. Žili na rozsiahlych trávnatých pláňach, ktoré sa tiahli od Mississippi po Skalnaté vrchy. Ich hlavným zdrojom obživy bol lov bizónov, ktorých mäso, koža, kosti a rohy využívali na výrobu jedla, oblečenia, prístreškov, zbraní a nástrojov.
Ich typickým bývaním boli teepee, ktoré boli prenosné stanové prístrešky z drevených tyčí a bizónovej kože. Ich spoločnosť bola založená na rodinách, klanoch a kmeňoch, ktoré mali svojich náčelníkov, rádcov a bojovníkov. Ich náboženstvo bolo založené na úcte k prírode, zvieratám a duchom. Mali rôzne rituály, ako boli tanec ducha, tanec slnka, vízia hľadania, potná chata a fajka mieru.
Táto skupina zahŕňala kmene, ako boli Irokézovia, Algonkinovia, Huróni, Čerokíovia, Čoktávovia a ďalší. Žili v hustých lesoch, ktoré pokrývali východnú časť kontinentu. Ich hlavnými zdrojmi obživy boli poľnohospodárstvo, lov a rybolov. Pestovali kukuricu, fazuľu, tekvicu a tabak, ktoré nazývali „štyri sestry“. Lovili zver, ako boli jeleň, medveď, bobor a veverica.
Rybárili v riekach a jazerách, kde chytali lososy, pstruhy a úhory. Ich typickým bývaním boli dlhé domy, ktoré boli vyrobené z drevených rámov pokrytých kôrou. Ich spoločnosť bola založená na matrilineárnom systéme, kde dedičstvo a členstvo v klanoch prechádzalo cez matky.
Ich náboženstvo bolo založené na viere vo Veľkého Ducha, ktorý stvoril svet, a v mnohých menších duchov, ktorí ovplyvňovali prírodu a ľudí. Mali rôzne rituály, ako boli tanec zeme, tanec zeleného kukuča, tanec očistenia a tanec obnovy.
Táto skupina zahŕňala kmene, ako boli Inuiti, Aleúti, Tlingitovia, Haidovia a ďalší. Žili na pobreží Severného ľadového oceánu, Tichého oceánu a Beringovho mora. Ich hlavným zdrojom obživy bol rybolov, lov tulení, mrožov, veľrýb a vtákov. Používali kajaky, kanoe, harpúny, háky a siete na chytanie svojej koristi.
Ich typickým bývaním boli iglú, ktoré boli kupolovité prístrešky z ľadových tehál, alebo domy z dreva, kameňa a kôry. Ich spoločnosť bola založená na rodinách, ktoré tvorili malé komunity. Ich náboženstvo bolo založené na animizme, teda viere, že všetko má dušu a ducha. Mali rôzne rituály, ako boli tanec mŕtvych, tanec masky, tanec bielej veľryby a tanec potlatch.
Príchod Krištofa Kolumba do Ameriky v roku 1492 znamenal začiatok dramatických zmien pre indiánske kultúry. Kolumbus a jeho nasledovníci priniesli so sebou nielen nové zvieratá, rastliny, technológie a náboženstvá, ale aj choroby, otroctvo, vojny a genocídu.
Mnohé indiánske kultúry boli zničené alebo podrobené európskym mocnostiam, ktoré si nárokovali ich územia a zdroje. Odhaduje sa, že počet indiánskeho obyvateľstva v Severnej Amerike klesol z približne 10 miliónov v roku 1492 na menej ako 1 milión v roku 1900. Napriek tomu niektoré indiánske kultúry prežili a zachovali svoju identitu, jazyk, tradície a hodnoty.
Dnes je v Severnej Amerike viac ako 500 uznaných indiánskych kmeňov, ktoré tvoria dôležitú súčasť jej kultúrnej a historickéj dedičnosti.
Zdroje:
www.zaujimavysvet.sk/indiani-zaujimavosti/
www.sk.unansea.com/strucny-opis-severnej-amerike-obyvatelstvo-jeho-velkost-hustota-a-historia/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies