Celonárodná spomienka na Milana Rastislava Štefánika bude na Bradle

Celonárodná spomienková slávnosť bude na jeho mohyle, ktorá sa nachádza na vrchu Bradlo v Brezovej pod Bradlom. Štefánikovi, ktorý je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie, sa stal 4. mája 1919 osudným let z Talianska do rodnej vlasti. Lietadlo Caproni 450 sa tesne pred plánovaným pristátím zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Nikto zo štyroch ľudí na palube nehodu neprežil.

Celonárodná spomienková slávnosť na Bradle začne v sobotu 4. mája o 13:00 preletom lietadiel zo Slovenska, Českej republiky, Francúzska a Talianska, teda krajín, ktoré sú spojené so životom Štefánika.

Pokračovať bude slávnostným aktom kladenia vencov, príhovormi hostí a ďalším programom. Jeho súčasťou bude aj slávnostné zapálenie vatier. V tento deň si Štefánika pripomenú dopoludňajším programom aj v Brezovej pod Bradlom, v jeho rodných Košariskách a poctu generálovi Štefánikovi vzdajú aj účastníci prvého ročníka Festivalu letectva, ktorý sa počas víkendu 4. a 5. mája bude konať v Piešťanoch.

Z Košarísk pôjde predpoludním na Bradlo sprievod po historickej ceste, po ktorej viezli aj mŕtve telá Štefánika a troch talianskych letcov. Do Brezovej pod Bradlom bude v sobotu 4. mája vypravený mimoriadny osobný vlak s odchodom z Bratislavy – Hlavnej stanice o 6:45.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Myjavy v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži.

V roku 1912 získal francúzske občianstvo. V rokoch 1914 - 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu.

Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády. Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku Campoformido pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik, pilot Gabriele Aggiusti, poručík Giotto Mancinelli Scotti a seržant Umberto Merlini, ostali dosiaľ nevyjasnené. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle.