Ceny ropy zaznamenali pokles po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada, ktoré znížilo riziko regionálnej eskalácie. Napriek tomu trh podporujú očakávania nových stimulov z Číny, najväčšieho svetového odberateľa ropy, a očakávané zníženie úrokových sadzieb v USA. Analytici však upozorňujú, že skutočné oživenie dopytu závisí od rastu spotrebiteľskej aktivity a domáceho trhu.
Ceny ropy v utorok zaznamenali pokles, čo bolo spôsobené zmiernením obáv z následkov zvrhnutia sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada. Tento pokles sa udial napriek podpore zo strany Číny, ktorá plánuje zvýšiť politické stimuly na podporu dopytu, pričom Čína zostáva najväčším svetovým odberateľom ropy.
Futures na ropu Brent oslabili o 39 centov, čo predstavuje pokles o 0,5 %, na 68,18 Eur za barel. Americká ropa West Texas Intermediate stratila 40 centov, teda 0,6 %, a uzavrela na úrovni 66,51 Eur. Obe referenčné hodnoty si však v pondelok pripísali viac ako 1 %.
V Sýrii medzitým povstalci pracovali na zriadení vlády a obnovení poriadku po zosadení prezidenta Baššára al-Asada. Banky a ropný sektor v krajine mali podľa plánu obnoviť svoju činnosť v utorok. „Napätie na Blízkom východe sa zdá byť pod kontrolou, čo priviedlo účastníkov trhu k zníženiu hodnoty rizika širšej regionálnej eskalácie, ktorá by mohla výrazne narušiť dodávky ropy,“ uviedol trhový stratég spoločnosti IG Yeap Jun Rong.
Hoci Sýria nie je významným producentom ropy, jej strategická poloha a silné väzby s Ruskom a Iránom z nej robia kľúčový bod v regióne. Zmena moci v krajine, ktorá ukončila 13-ročnú občiansku vojnu a viac ako 50-ročnú vládu rodiny Asadovcov, vyvolala obavy z možnej regionálnej nestability.
Ceny ropy by mohli opäť získať podporu, ak Federálny rezervný systém na svojom zasadnutí 17. a 18. decembra pristúpi k očakávanému zníženiu úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. Tento krok by mohol posilniť dopyt po rope v najväčšej svetovej ekonomike, hoci obchodníci vyčkávajú na údaje o inflácii, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie o znížení sadzieb.
Ďalším faktorom, ktorý obmedzil pokles cien ropy, boli správy, že Čína plánuje v roku 2025 prijať „primerane uvoľnenú“ menovú politiku na podporu hospodárskeho rastu. Tento krok by znamenal prvé uvoľnenie menovej politiky za približne 14 rokov, aj keď konkrétne detaily zatiaľ chýbajú.
Dovoz ropy do Číny v novembri prvýkrát po siedmich mesiacoch medziročne vzrástol, čo predstavuje výrazný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom. Tento rast dovozu však bol „skôr výsledkom tvorby zásob než skutočného zvýšenia dopytu,“ upozornil Tamas Varga zo spoločnosti PVM, ktorá sa zaoberá obchodovaním s ropou.
„Kľúčovým faktorom pre stimuláciu čínskej ekonomiky bude zlepšenie spotrebiteľskej nálady a zvýšenie výdavkov, ako aj rast domáceho dopytu, ktorý sa prejaví v zdravom raste spotrebiteľskej inflácie,“ dodal Varga.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies